Šport v hlavnom meste si žiada nové plochy i obnovu dnešných, myslia si poslanci
V Bratislave je športovísk stále málo. Myslí si to poslanec Peter Hochschorner.
Bratislava má potenciál, aby sa rozvíjala aj ako mesto športu. Potrebuje však byť aktívna v budovaní športovísk a zároveň dohnať investičný dlh, ktorý súvisí s nevyhnutnou revitalizáciou športových hál v hlavnom meste.
Multifunkčné ihriská
V diskusnej relácii Tablet.TV Mesiac v Bratislave sa na tom zhodli poslanci bratislavského mestského zastupiteľstva (MsZ) Iveta Hanulíková (Klub pre Bratislavu) a Peter Hochschorner (Bratislavský Klub).
Hanulíková ocenila, že na sídliskách hlavného mesta pribúdajú multifunkčné ihriská. „Napríklad u nás v Karlovej Vsi mám ohlasy, že sú stále plné, čo je super,“ uviedla. Na potrebu športovo-rekreačnej funkcie sa podľa nej už nezabúda ani pri povoľovacích procesoch developérskych projektov. „Dnes, na rozdiel od minulosti, už nevzniká pocit, že športoviská padajú za obeť obytným zónam a administratívno-obchodným komplexom,“ uviedla.
Hochschorner však poukazuje na to, že v súvislosti s nárastom počtu obyvateľov je športovísk v jednotlivých častiach Bratislavy stále málo. „Napríklad v Petržalke, keď si zoberieme, koľko má obyvateľov, by malo byť napríklad minimálne päť –šesť hokejových štadiónov,„ uviedol. Pripomína, že podpora športu je celospoločenským záujmom. "Nejde predsa iba o samotný šport, ale o posilňovanie zdravia prostredníctvom športu a aktívneho pohybu, čo má vplyv na kvalitu života celej spoločnosti,“ zdôraznil.
Športoviská
Hochschorner ocenil, že vznikajú zelené, parkové zóny, ktoré obsahujú i kapacity športového vyžitia, upozorňuje však, že je to málo pre budovanie a výchovu športových talentov. „Ak má vzniknúť športovisko, malo by mať profesionálne parametre, aby neslúžilo iba verejnosti, ale aj na výchovu talentovaných športovcov,“ upozornil. Za príklad dáva petržalskú plaváreň. "Je to chvályhodný čin, no škoda, že miesto 25-metrového bazénu tam nie je päťdesiatka, tak by spĺňal profesionálne parametre, mohli by sa tam vychovávať plavecké nádeje, organizovať súťaže,“ uviedol.
Hanulíková súhlasí s tým, že Bratislave i Slovensku chýba väčšie zázemie pre rozvoj vrcholového a výkonnostného športu, upozornila však na to, že záujmom samosprávy by i v prípade športovísk mali byť projekty, ktoré využije čo najviac ľudí. „To je naša kompetencia, v prípade rozvoja podmienok pre vrcholový a výkonnostný šport by mal byť aktívnejší štát,“ naznačila.
Rekonštrukcie
Obaja poslanci sa zhodujú, že pre šport v hlavnom meste je potrebné revitalizovať štadióny a haly, ktoré tu vznikli pred desiatkami rokov a čakajú na nevyhnutnú rekonštrukciu. Hanulíková pripomenula, že na plavárni Pasienky sa chystá počas leta rekonštrukcia hygienických zariadení, rovnako oprava strechy nad tréningovým bazénom.
Zvýraznila aj nevyhnutnú investíciu do zimného štadióna v Dúbravke, kde sa okrem iných potrebných modernizácií stáva akútnou oprava strojovne chladenia. „V súčasnosti sa riešia havarijné stavy, no technológiu je potrebné vymeniť. Pripravuje sa projektová dokumentácia, na budúci rok by sa to malo objaviť v rozpočte,“ uviedla poslankyňa. Je presvedčená, že aj táto investícia má zásadný charakter, aby sa minimálne udržali podmienky pre deti a mládež, ktoré sa chcú venovať hokeju, jednému z našich najpopulárnejších športov. „Keď nebudú mať podmienky, nebudú sa športu venovať a budú sa nám ešte viac strácať nádeje, ktoré nás raz môžu zviditeľniť vo svete,“ upozornila.
Hochschorner dodal, že podobne to platí aj v ďalších športových odvetviach i vo vodných športoch, pre ktorých rozvoj sú v Bratislave predpoklady. Uviedol príklad rýchlostnej kanoistiky. „Aj keď má tento šport tradíciu a zbierame v ňom medaily z olympiády, nemáme oficiálny vodný kanál,“ upozornil. Verí preto, že v súvislosti s výstavbou bratislavského obchvatu sa dotiahne do konca projekt Národného centra pre rýchlostnú kanoistiku Zemník-Jarovce.
Obaja poslanci takisto dúfajú, že aj rozpočet hlavného mesta pre oblasť športu, sa zo súčasných 2,8 milióna eur bude zvyšovať.