SILNÉ zážitky ľudí, ktorí pomáhajú utečencom: TOTO sú okamihy, na ktoré nikdy NEZABUDNÚ

Ľudia utekajúci z Ukrajiny sú často smutní a plačú. Žijú v strese a trvá veľmi dlho, kým sa uvoľnia a dokážu vôbec vnímať a užívať si bezpečný život na Slovensku.

Malé príbehy s veľkým posolstvom

Tí, ktorí im pomáhajú a poskytnú ubytovanie, nemajú núdzu o zaujímavé pocity a zážitky. Ich najväčšou odmenou je vidieť napríklad to, ako sa ukrajinské dieťa po dlhom čase skľúčenosti z chuti zasmeje.

Na sociálnej sieti Buddíci pre Ukrajincov v Bratislave pani Lýdia uverejnila výzvu, aby ľudia zdieľali, s akou drobnosťou urobili radosť niekomu z Ukrajiny.

Pod výzvu pribúdajú minipríbehy o tom, v akých rôznych oblastiach Slováci pomáhajú ukrajinským rodinkám na Slovensku.

„Zaujímajú ma hlavne také príbehy, kde človek pomohol s úplnou drobnosťou, možno ani nie so životnou potrebou, ale len tak niečo pre radosť, avšak v živote obdarovaného to urobilo veľký rozdiel, alebo mu to urobilo radosť. Môže ísť o darovanie konkrétnej veci, alebo vymyslenie nejakej aktivity. Netreba, aby to bolo niečo veľké, stačia naozaj aj drobnosti, ktoré proste niekoho potešili,“ opisuje Lýdia svoju výzvu, pod ktorú pribúda množstvo malých príbehov s veľkým posolstvom.

Piškótová radosť

Zuzka napísala o tom, ako tehotnej ukrajinskej maminke, ktorá u nej býva, priniesla v rámci nákupu aj sladkosti, keksíky a piškóty. „Takú radosť z obyčajných piškót som ešte nevidela. Medzičasom sa narodila malá Piškótka a ja som mala možnosť ísť dnes po obe do pôrodnice. Samozrejme, že som im pribalila k nákupu ďalšie piškóty!“

Kúpeľňa po týždňoch v pivnici

Majka zas prichýlila pani Irinu. „Keď zistila, že bude mať po dvoch týždňoch v pivnici a dvoch týždňoch v telocvični vlastnú kúpeľňu, neveriacky zvolala "u menja error v golove“.

Martin ubytoval rovno dve rodinky (dve maminy a 4 deti) a počas sviatkov im spravil špeciálny program, aby prišli pri všetkých povinnostiach a problémoch na iné myšlienky. „Spravili sme si malé FOTO štúdio a hlavne dievčatá sa zahrali na modelky. A odmenou mi bola príjemná veta: "Dnes sme mali krásny deň!“

Usmiala sa a chcela žiť

Veronika si so „svojou“ ukrajinskou rodinkou za krátky čas vybudovala veľmi pekný vzťah. „Snažím sa vždy potešiť a pomôcť, ako sa dá. Olena sa už teší z toho, keď jej kúpim kávu a spolu posedíme a pokecáme alebo skočíme spolu večer posedieť na vínko do mesta alebo malej donesiem koláčik, oblečenie, čo sme jej spolu zo švagrinou objednali do školy alebo výlet do zoo atď. Toto sú tie malé veci, ktoré ma napĺňajú v živote, tie nemateriálne hodnoty, kedy aj málo stačí na úsmev pre tieto rodinky,“ opisuje Veronika.

Na koment Veroniky reaguje „jej“ Olena z Ukrajiny: „Táto neuveriteľná láskavosť a štedrosť nielen pomohla, ale otvorila mi iný pohľad na Slovensko, keď som spoznala Veroniku, začala som sa usmievať a chcela som žiť. Pomohla nájsť bývanie, zamestnať sa, zariadiť deti do škôl, na krúžky, ukázala krásne miesta v meste, dala mi veci, nakŕmila a hlavne ma pustila do svojho domu. A čo je najdôležitejšie, tento človiečik stále pomáha a zaujíma sa o náš život.“

Chlapček chce vedieť po slovensky

Marte sa ohromne páčilo, ako sa 10-ročný syn pani, ktorej pomáha, stále vypytuje, ako sa to a tamto povie po Slovensky a že mu má mama prekladať všetko, o čo sa rozprávajú, lebo aj on sa chce dohovoriť. „A vždy, keď deti vidia niekde ukrajinskú vlajku, náramne sa tomu tešia,“ dodáva Marta.

Vzácny smiech detí

Pani Jana si spomenula, ako prišli aj s mamičkou z Ukrajiny a jej synom na oslavu vnučkiných narodenín. „Chlapček bol troška smutný, vystresovaný, ale keď syn začal s deckami blbnúť, nadýchal sa hélia z balónikov a piskotal, tak Nikitka sa rozosmial a spolu s našimi deckami sa od smiechu váľali po zemi. Pozorovala som jeho mamu a bol to troška zvláštny pocit, ako sa jej menil výraz v očiach, keď videla syna smiať sa.“

Foto je ilustračné