Sad Janka Kráľa sa po rokoch dočká nového posudku na zhodnotenie zdravotného stavu stromov
Mestská časť, ktorá je správcom tohto najstaršieho verejného parku v strednej Európe, vysúťažila vo verejnom obstarávaní firmu, ktorá vypracuje inventarizáciu stromov v parku i na Tyršovom nábreží.
Sad Janka Kráľa v Petržalke sa po rokoch zjavne dočká nového dendrologického posudku. Mestská časť, ktorá je správcom tohto najstaršieho verejného parku v strednej Európe, vysúťažila vo verejnom obstarávaní firmu, ktorá vypracuje inventarizáciu stromov v parku i na Tyršovom nábreží. Aktuálny stav drevín je totiž neznámy, keďže k dispozícii je len posudok z roku 2005.
Zhodnotia stav stromov
„Cieľom je zmapovanie a zhodnotenie zdravotného stavu stromov a určenie následného postupu v starostlivosti o dreviny. Inventarizácia by mala byť vypracovaná do konca roka a mestská časť zo svojho rozpočtu zaplatí 6534 eur,“ uviedla Silvia Vnenková z oddelenia komunikácie s verejnosťou petržalského miestneho úradu.
Na otázku, či sa samospráve podarilo na spolupráci a spolufinancovaní dohodnúť s hlavným mestom, ktoré je vlastníkom parku, odpovedala záporne. K dohode tak ani po niekoľkých rokoch nedošlo, hoci zeleň je jednou z priorít bratislavského magistrátu. Začiatkom augusta tohto roka pritom došlo k nehode, pri ktorej strom zranil jedného z návštevníkov parku.
Hlavné mesto sa už niekoľko rokov v tejto súvislosti odvoláva na protokol, ktorým bol park zverený mestskej časti za účelom jeho revitalizácie. Podľa hovorkyne mesta Zuzany Onufer je preto petržalská samospráva povinná vypracovať aj následný plán výsadby, ktorého podkladom má byť práve dendrologický posudok. „Mestská časť je povinná vypracovať plán výsadieb a aj ho financovať,“ zdôraznila Onufer.
Stanovisko Petržalky
Vyjadrenia hlavného mesta k starostlivosti o Sad Janka Kráľa nie sú podľa mestskej časti Bratislava-Petržalka pravdivé, ale zavádzajúce. Samospráva takto reaguje na vyjadrenie magistrátu, podľa ktorého je síce vlastníkom tohto najstaršieho verejného parku v strednej Európe mesto, to ho však protokolom zverilo mestskej časti. Jej povinnosťou je starať sa o revitalizáciu, ako aj vypracovať dendrologický posudok, keďže k dispozícii je len posudok z roku 2005. Následne má vypracovať plán výsadby a oba má zaplatiť.
Mestská časť síce potvrdzuje, že pozemky Sadu Janka Kráľa jej boli protokolom z 13. apríla 2012 zverené, a to v súvislosti s druhou etapou revitalizácie parku. Podľa neho mala zabezpečovať komplexnú starostlivosť, teda čistotu a poriadok, odvoz odpadu a čistenie zelene. „Protokol o zverení bol však viazaný na to, že mestská časť na revitalizáciu dostane financie zo štrukturálnych fondov, o ktoré v roku 2012 aj požiadala. Keďže ale dotáciu nedostala, spomínaný protokol stratil platnosť,“ uviedla Silvia Vnenková z oddelenia komunikácie s verejnosťou petržalského miestneho úradu.
Napriek tomu sa mestská časť o územie parku stará, ročne na jeho údržbu a čistenie vynakladá zhruba 200-tisíc eur. „Tieto činnosti sú nad rámec predmetného protokolu,“ podotkla Vnenková s tým, že protokol ani nešpecifikuje starostlivosť o samotnú zeleň.
Mestská časť spomína ešte jeden protokol, a to zo 7. januára 1992. Ten je však podľa nej v súčasnosti neaktuálny, nepresný a nesúhlasí so skutkovým stavom. „Navyše svojím znením jednoznačne neurčuje podmienky starostlivosti ani rozsah údržby a koliduje so súčasným zákonom o ochrane prírody a krajiny,“ zdôraznila Vnenková. Na tieto skutočnosti podľa nej mestská časť mesto niekoľkokrát upozornila.
Vzácna historická zeleň
Vypracovanie dendrologického posudku a tiež plánu výsadby nariadil v minulosti Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Bratislava. Ide totiž o historickú zeleň, park je národnou kultúrnou pamiatkou a KPÚ je miestnym a vecne príslušným orgánom štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu.
Záväzné stanovisko vydal v decembri 2015 adresované ako mestskej časti, tak hlavnému mestu. V ňom sa okrem iného uvádza, že plán výsadby by mal byť vypracovaný do troch rokov, tento termín uplynie koncom roka 2018. Zohľadniť má historický kontext kompozície parku s jeho dominantami, jeho plošné a priestorové štruktúry vegetačných prvkov, a tiež druhové zloženie parkových porastov.
Termín nedodržia
Pamiatkari v tejto súvislosti poslali v apríli tohto roka na magistrát výzvu o vypracovanie plánu výsadieb do určeného termínu, v súlade s vydaným stanoviskom. „KPÚ síce adresoval výzvu hlavnému mestu ako vlastníkovi, ale na základe zverovacieho protokolu je táto povinnosť prenesená na mestskú časť, preto odporúčame obrátiť sa priamo na nich,“ poznamenala Onufer.
Už v súčasnosti je isté, že daný termín dodržaný nebude, keďže do konca roka by sa mal stihnúť vypracovať „len“ dendrologický posudok. Potvrdila to aj miestna samospráva. Známe zatiaľ nie je ani to, kto bude plán výsadieb nakoniec spracovávať a kto ho zafinancuje.
Isté je, že KPÚ plánuje zorganizovať stretnutie všetkých dotknutých strán. „Za účelom zistenia skutočného stavu rozpracovanosti a stanovenia krokov na naplnenie požiadaviek KPÚ Bratislava v danej veci,“ skonštatovala odborná radkyňa KPÚ Eva Danielová.
Vzácny park
Sad Janka Kráľa bol podľa dostupných informácií založený v rokoch 1774 – 1776 s myšlienkou vytvoriť prvý park pre širokú verejnosť. Vznikol na pravom brehu Dunaja na ploche lužného lesa. Postupne bol upravovaný, jeho súčasná podoba je z roku 1839.
V 70. rokoch 20. storočia prešiel park veľkou rekonštrukciou, v roku 2006 zasa výraznou revitalizáciou, pričom bolo údajne odstránených vyše 200 chorých drevín, ktoré nahradili novými. Pribudli aj druhy, ktoré neboli dovtedy zastúpené. Samospráva uvádza, že v súčasnosti v parku rastie takmer 60 druhov drevín.
