Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja pripravuje petíciu aj súťaž na revitalizáciu Sadu Janka Kráľa
Stav Sadu Janka Kráľa nie je ideálny. Okrem zlého stavu fontány a chodníkov sú zanedbané aj lavičky okolo sôch so znameniami zverokruhu. Návštevníkov parku tiež ohrozujú padajúce konáre stromov.
Stav niekdajšej pýchy Bratislavy a zároveň najväčšieho stredoeurópskeho parku – Sadu Janka Kráľa, nie je ani zďaleka ideálny. Rekonštrukciu by si zaslúžila fontána a rovnako aj chodníky či zanedbané lavičky okolo sôch so znameniami zverokruhu. Návštevníkov parku tiež ohrozujú padajúce konáre stromov.
Pripravujú súťaž aj petíciu
Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja (IRBK) na dnešnej tlačovej konferencii upozornil na kritický stav najstaršieho verejného parku v strednej Európe a má v pláne zmeniť jeho súčasnú podobu k lepšiemu. „Začali sme komunikovať s vlastníkmi okolitých pozemkov. Chceme, aby prispeli k revitalizácii parku. Rozhodli sme sa preto pripraviť súťaž o budúcej podobe Sadu Janka Kráľa,“ informoval riaditeľ IRBK Miroslav Dragun.
IRBK zároveň spúšťa petíciu za obnovu Sadu Janka Kráľa, ktorá požaduje komplexnú starostlivosť o park. „Chceme predísť tomu, aby sa po kontrole stromov dendrológom nemuselo vyrúbať veľké množstvo stromov z dôvodu ich zlého zdravotného stavu,“ pripomenul Dragun.
Starostlivosť o zeleň a opravy
„Parku chýba koncepcia starostlivosti o zeleň, bolo by vhodné zorganizovať do budúcna architektonickú súťaž v oblasti tvorby a údržby parkov,“ doplnil Draguna architekt Ivan Siláči.
Podľa slov Miroslava Draguna, park potrebuje aj komplexný dendrologický posudok. „Náklady na posudok nie sú veľmi drahé, pohybujú sa v sumách okolo 10-tisíc eur,“ informoval.
V parku je tiež potrebné opraviť chodníky, verejné osvetlenie, dať do prevádzky verejné toalety. „Opraviť treba aj fontánu a kruhovité sedenia,“ hovorí riaditeľ IRBK.
IRBK s mestskou časťou Bratislava-Petržalka, ktorá sa má o park starať, komunikovali, no majú pocit, že rozvoj Sadu Janka Kráľa nie je pre mestskú časť prioritou. „Máme pocit, že ľudia, ktorí sú vo volených funkciách, reagujú najviac na verejný tlak. Preto sme sa rozhodli prísť s petíciou, ktorú potom predložíme starostovi mestskej časti, primátorovi Bratislavy a ostatným orgánom štátnej správy,“ uzavrel Miroslav Dragun.
