Pútavá prednáška zo série SmartTalk bude hovoriť o trvalej udržateľnosti

Zdroj: SmartTalk

Aký dopad má na životné prostredie už len to, že si kúpime jednu vec? Čo je dôležité pri rozhodovaní? A čo všetko ovplyvňuje udržateľnosť na individuálnej a čo na spoločenskej úrovni?

Život bez odpadu

Pútavá prednáška zo série SmartTalk bude v utorok 5. marca v KC Dunaj hovoriť o trvalej udržateľnosti. Filozofia Zero Waste (život bez odpadu) je dobrým prvým krokom, ale tá samotná našu planétu nezachráni. Musíme myslieť ďalej. Ďalšie témy v rámci trvalej udržateľnosti priblíži odborníčka na cirkulárnu ekonomiku Ivana Maleš.

Pred dvadsiatimi rokmi prišla z rodného Srbska na Slovensko študovať enviromentalistiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už 14 rokov sa venuje téme odpadového hospodárstva v súkromnej, ale najmä v komunálnej sfére. Je tiež spoluzakladateľkou Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. V súkromí sa snaží o zero waste spôsob života a o svoje skúsenosti a vedomosti sa delí s verejnosťou na blogu Nezmar.

Už názov prednášky hovorí, že zero waste nestačí k tomu, aby sme dosiahli udržateľnosť. Čo teda treba robiť, aby sme viac pomohli životnému prostrediu?

„Životné prostredie je veľmi komplexné a navzájom prepojené. To, čo urobíme na jednom konci sveta, mesta či ulice ovplyvní to, čo sa deje na tom druhom. V každodennom živote si ľudia neuvedomujú množstvo úplne bežných rutinných vecí, ktoré robia, ich rozhodnutia a ako to ovplyvňuje nás a naše bezprostredné prostredie. Často počúvam o tom, ako to nemá zmysel, lebo sa aj tak nič nezmení, že my sami nič neovplyvníme. Ale opak je pravdou. Sama na sebe vidím, koľko vecí sa zmeniť dá. Často bez nejakého veľkého úsilia, iba treba byť dobre informovaný o možnostiach.“

„Zero Waste zažíva posledné dva roky na Slovensku veľký boom. Ľudia sa o to začali aktívne zaujímať a mnohí z nich viac alebo menej v tomto duchu žiť. Vznikajú nové obchody a prevádzky, ktoré ľuďom umožňujú plynule prejsť na tento spôsob fungovania v každodennom živote. Tento trend ma veľmi teší. Začala som však vnímať aj to, že ľudia tento krok vnímajú ako zásadný, ktorý ich posúva ďalej v ich zvedavosti o to, ako žiť viac udržateľne a majú nové otázky. Je to prirodzené. Vnímajú, že Zero Waste zmení niečo, ale je toho oveľa viac, čo môžu urobiť, aby žili udržateľnejšie a aby sme aj ako spoločnosť fungovali udržateľnejšie.“

Kam teda smerujeme?

„Už dlhší čas vnímam, že ľuďom už nestačí povedať, že riešenie je nosiť si vlastnú tašku, vlastné nádoby, alebo si doma niečo vyrobiť a je to ok. Lebo to tak ani nie je. Ono to naozaj nestačí. Denne robíme množstvo malých rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú udržateľnosť celej našej spoločnosti. Preto je dôležité o tom hovoriť, vysvetliť ako ovplyvňujeme našu spoločnosť, životné prostredie práve týmito každodennými rozhodnutiami a aj našou vlastnou angažovanosťou v týchto veciach.“

Čo vlastne ten pojem udržateľnosti znamená v praxi? Čo si majú ľudia pod tým prejaviť, napríklad vo vzťahu k svojmu bezprostrednému okoliu?

„Udržateľnosť našej spoločnosti je definovaná ako jej rozvoj – hospodársky a spoločenský – v takom duchu, že sa plne zachová životné prostredie. Že to životné prostredie v udržateľnom stave odovzdáme ďalším generáciám. V podstate to znamená, že zoberieme zo životného prostredia iba to, čo nám pomôže rozvíjať sa, ale iné organizmy a celé ekosystémy to zásadne neovplyvní. To bol prípad predchádzajúcich generácií, ale našej sa to už vymklo spod kontroly. Prírodné zdroje čerpáme nad mieru schopnosti prostredia vysporiadať sa s tým. Na druhej strane enormne plytváme a tým sa naše prostredie tiež ťažko vysporiadava. Musíme mu v tomto pomôcť. Udržateľnosť znamená aj to, že koľko z nášho životného prostredia zoberieme, toľko mu aj vrátime. Táto definícia nebola v posledných rokoch úplne pochopená správne. Ľudia, firmy, samosprávy majú pocit, že na jednej strane sa môžu správať úplne nezodpovedne a na strane druhej vysadiť pár stromov, alebo urobiť bezobalový nákup a tým to vyvážia. Ale to tak nie je, ani to tak fungovať nemôže. Musíme hľadať rovnováhu vo všetkých našich rozhodnutiach. Že je to náročné? Áno je. Ale ak máte informácie, viete tieto rozhodnutia urobiť oveľa jednoduchšie.“

V úvode sa pýtate: “Viete aký dopad na životné prostredie má už len to, že si kúpite jednu vec?” Viete priblížiť ten dopad na nejakom príklade?

„Minule mi jeden študent položil veľmi dobrú otázku: „Čo je zlé na takom obyčajnom tričku? Ako môže tričko negatívne ovplyvňovať naše životné prostredie?“ Vtedy som si uvedomila, že ľudia nepoznajú príbehy toho, ako veci vznikajú. A to je to, o čom musíme viac hovoriť. Zdanlivo úplne banálne veci ako jedlo, oblečenie, kozmetika, firma, v ktorej pracujeme, to, ako cestujeme denne do práce, kam ideme na dovolenku, ako nakladáme s odpadmi a atď. dokáže zásadne ovplyvniť udržateľnosť našej spoločnosti a našej planéty. Ľudia si pod udržateľným životom predstavujú aktivity, ktoré pomôžu zachrániť ľadového medveďa. A nechápu, ako to súvisí s niekým, kto napríklad žije a pracuje v Bratislave. Ako to môže on ovplyvniť. Necíti za to zodpovednosť, ani moc s tým niečo urobiť.“

Jedna je vec ovplyvňovanie našej klímy globálne, ale dôležité pre každého z nás je to, ako sa správame k životnému prostrediu tu u nás. Či nám je jedno, že miznú naše lesy, či je úplne jedno, že si dažďovú vodu odvádzame do kanalizácie, že sa upravujú korytá riek,… To je to, čo ovplyvňuje naše bezprostredné životné prostredie, a to by nás malo zaujímať. Lebo na to máme dosah. Musíme sa snažiť naše bezprostredné prostredie – aj prírodu okolo nás, ale aj naše mesto, v ktorom žijeme – mať udržateľné, také v ktorom budeme zdraví a bude sa nám v ňom dobre a komfortne žiť.

Ako je slovenská spoločnosť, prípadne zákony nastavené vo vzťahu k udržateľnosti? Robíme v tomto smere niečo?

„Robíme, musíme robiť. Slovensko je krajina, ktorá je súčasťou rôznych európskych a celosvetových spoločenstiev. Tieto spoločenstvá majú spoločné tzv. globálne ciele. Tieto ciele preberáme a implementujeme do našej legislatívy. Problémom Slovenska je, že je málo odvážne, robí zmeny iba keď už naozaj treba, a to veľmi pomaly a nie veľmi systematicky. Ľahostajnosť ľudí tomu tiež veľmi nepomáha – ale to sa v poslednej dobe mení. Ľudia začínajú vnímať celú plejádu negatívnych zmien, ktoré vznikli za posledných asi desať rokov a majú potrebu s tým niečo urobiť, zmeniť to. Preto som hovorila, že je dôležité nielen urobiť niečo u seba doma, ale aj nejaká forma angažovanosti. Neznamená to, že opustíte prácu a pôjdete protestovať pred nejaké ministerstvo. Môžete urobiť aj to. Ale oveľa viac pomôže to, ak sa budeme o túto problematiku zaujímať na lokálnej úrovni a potom aj na úrovni štátu. Sledujme aké kroky robí štát, upozorňujme na problémy, hovorme o tom, robme zmeny. To určite pomôže.“

A čo by sme podľa vás mali začať robiť hneď?

„Zaujímať sa viac o veci, ľudí, ich históriu, pôvod vecí a súvislosti. Jednoducho nebyť leniví a ľahostajní. To nám naozaj nepomôže. Veľmi ťažko sa to konkretizuje, lebo tých vecí, ktoré môžeme urobiť je neúrekom a nemusíme robiť úplne všetko. Ľudia stále očakávajú nejaký návod na to, ako žiť udržateľne. Môžu prejsť na rastlinnú stravu, alebo napríklad obmedziť konzumáciu mäsa a mlieka. Môžu nakupovať iba lokálne produkty. Môžu nenakupovať oblečenie vo fast fashion obchodoch. Môžu častejšie chodiť pešo alebo MHD. Môžu si nekúpiť za celý rok žiadnu novú vec. Môžu založiť neziskovku a robiť osvetu. Môžu založiť firmu, ktorá ukáže udržateľnú cestu. Môžu založiť komunitnú záhradu. Môžu začať kompostovať. Môžu kandidovať na poslanca či na starostu. Jednoducho, tých foriem je veľa. Otázkou je, čo chceme dosiahnuť. Či iba uspokojiť vlastné potreby, alebo hmatateľne ovplyvniť naše prostredie. Dôležité je urobiť niečo, čo sme doteraz neurobili, lebo iba tak príde tá zmena.“