Pred 74 rokmi sa obyvatelia Bratislavy dočkali oslobodenia od fašizmu
Pri príležitosti 74. výročia oslobodenia Bratislavy sa uskutoční pietny akt kladenia vencov na Slavíne.
Od oslobodenia hlavného mesta Slovenska Bratislavy vo štvrtok 4. apríla uplynie 74 rokov. V bojoch o Bratislavu zahynulo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov. Počas bojov zhorelo a bolo poškodených viacero budov, ale oproti iným zničeným mestám neboli tieto škody také výrazné.
Oslobodenie Bratislavy
Pri príležitosti 74. výročia oslobodenia Bratislavy sa uskutoční pietny akt kladenia vencov na Slavíne, kde je pochovaných 6 846 z celkového počtu 63 517 vojakov Červenej armády, ktorí padli v bojoch za oslobodenie Slovenska a Európy od fašizmu. Na pietny akt, ktorý je naplánovaný na poludnie, pozýva Veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku.
Na kladenie vencov pri pomníku víťazstva na Námestí Eugena Suchoňa o 15:00 hod. pozývajú Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Bratislava (SZPB), primátor hlavného mesta Bratislavy a výbor základnej organizácie SZPB-BA12 v Záhorskej Bystrici.
Udalosti zo začiatku apríla 1945
Koncom marca 1945 mesto vo veľkej miere opúšťali profašistickí príslušníci Hlinkovej gardy a Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Pronemecká vládna reprezentácia vojnovej Slovenskej republiky sa spolu s prezidentom Jozefom Tisom a úradmi presídlila do Holíča a neskôr utiekla do Rakúska.
V prvých aprílových dňoch roku 1945 sa prestalo pracovať v úradoch a vo fabrikách. Nefungovala mestská hromadná doprava a 2. apríla toho roku zostalo mesto bez dodávok elektriny a plynu. Dunenie kanónov avizovalo blížiaci sa front. Fašistické vojská vyrabovali významnejšie továrne, zničili Most Milana Rastislava Štefánika na mieste, kde neskôr Červená armáda postavila Starý most. Podpálili niekoľko administratívnych budov.
Nemecké vojská napriek vedomiu, že budú nútené ustúpiť, nechceli vydať slovenskú metropolu bez boja. Z priestoru južne od Dunaja prisunuli nové útvary 96., 711. a 23. pešej divízie. Zo záloh 8. armády zaujali 43. a 153. divízia a 27. maďarská divízia obranné postavenie na východných svahoch Malých Karpát.
Obrana mesta
Na priamu obranu mesta okrem rôznych, najmä nemeckých vojenských zložiek a malej skupiny gardistov a príslušníkov Hlinkových pohotovostných oddielov boli sformované tzv. festungsbatalióny, do ktorých zmobilizovali aj staršie ročníky bratislavských Nemcov.
Na petržalskej strane zaujala obranné pozície 6. nemecká a 3. maďarská armáda. Priame boje o mesto sa začali 2. apríla 1945, keď oddiely sovietskych vojsk 2. ukrajinského frontu oslobodili Vajnory. Na druhý deň nastala hlavná ofenzíva Červenej armády. V skorých ranných hodinách po krátkej leteckej príprave a prudkej raketovej a delostreleckej paľbe vyrazili jej pozemné sily do útoku.
V priestore Dynamitky, Vajnorskej cesty, Trnavskej cesty a Trnávky vytlačili nemeckú obranu a dosiahli výhodné pozície na boj o celé mesto. Ráno 4. apríla 1945 zaútočila proti Nemcom sovietska pechota podporovaná 27. tankovou brigádou a 2. rumunským tankovým plukom, ale aj bojovými plavidlami Dunajskej flotily sovietskej armády. Fašistická armáda sa pod náporom presily dala na útek a v meste pokračovali pouličné boje s niekoľkými gardistickými a esesáckymi skupinami. V popoludňajších hodinách dosiahli vojaci Červenej armády západné okraje mesta a nemecké vojská boli z neho vytlačené. Posledné boje definitívne utíchli 4. apríla 1945 vo večerných hodinách.
Hlavné mesto Sovietskeho zväzu Moskva si podľa rozkazu číslo 330 zo 4. apríla 1945 dvadsiatimi salvami z 220 diel pripomenulo víťazstvo v bojoch o Bratislavu a jej oslobodenie.
Ak chcete dostávať pravidelný prísun aktualít z Bratislavy a okolia, sledujte nás na Facebooku, Instagrame a Twitteri.