Oslobodenie Bratislavy si vyžiadalo stovky mŕtvych
Od oslobodenia hlavného mesta Slovenska Bratislavy dnes uplynie 71 rokov. Počas bojov zhorelo a bolo poškodených viacero budov, zahynuli stovky ľudí.
Na pietnej spomienke pri Pomníku víťazstva si v pondelok 4. apríla 2016 predstavitelia bratislavskej samosprávy spolu s Oblastným výborom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, pozvanými hosťami a všetkými obyvateľmi Bratislavy uctia tento významný medzník v dejinách nášho mesta.
Pietna spomienka s aktom kladenia vencov sa bude konať 4. apríla 2016 o 15:00 hod pri Pomníku víťazstva na Námestí Eugena Suchoňa (pri Redute).
V bojoch o Bratislavu zahynulo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov.
Organizátormi podujatia sú tradične hlavné mesto SR Bratislava spolu s Oblastným výborom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Prítomným sa počas nej prihovoria primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal a predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Bratislavského kraja Martin Krno.
Prečítajte si aj: Historické zábery: Hlavné námestie ukrýva viacero tajomstiev
Historický pohľad
Koncom marca 1945 mesto vo veľkej miere opúšťali profašistickí príslušníci Hlinkovej gardy a Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Pronemecká vládna reprezentácia vojnovej Slovenskej republiky sa spolu s prezidentom Jozefom Tisom a úradmi presídlila do Holíča a neskôr utiekla do Rakúska.
V prvých aprílových dňoch roku 1945 sa prestalo pracovať v úradoch a vo fabrikách. Nefungovala mestská hromadná doprava a 2. apríla toho roku zostalo mesto bez dodávok elektriny a plynu. Dunenie kanónov avizovalo blížiaci sa front.
Fašistické vojská vyrabovali významnejšie továrne, zničili most Milana Rastislava Štefánika na mieste, kde neskôr Červená armáda postavila Starý most, ktorý je v tomto čase v rekonštrukcii. Podpálili niekoľko administratívnych budov. Nemecké vojská napriek vedomiu, že budú nútené ustúpiť, nechceli vydať slovenskú metropolu bez boja.
Z priestoru južne od Dunaja prisunuli nové útvary 96., 711. a 23. pešej divízie. Zo záloh 8. armády zaujali 43. a 153. divízia a 27. maďarská divízia obranné postavenie na východných svahoch Malých Karpát.
Na priamu obranu mesta okrem rôznych, najmä nemeckých vojenských zložiek a malej skupiny gardistov a príslušníkov Hlinkových pohotovostných oddielov, boli sformované tzv. festungsbatalióny, do ktorých zmobilizovali aj staršie ročníky bratislavských Nemcov.
Na petržalskej strane zaujala obranné pozície 6. nemecká a 3. maďarská armáda. Priame boje o mesto sa začali 2. apríla 1945, keď oddiely sovietskych vojsk 2. ukrajinského frontu oslobodili Vajnory. Na druhý deň nastala hlavná ofenzíva Červenej armády. V skorých ranných hodinách po krátkej leteckej príprave a prudkej raketovej a delostreleckej paľbe vyrazili jej pozemné sily do útoku.
V priestore Dynamitky, Vajnorskej cesty, Trnavskej cesty a Trnávky vytlačili nemeckú obranu a dosiahli výhodné pozície pre boj o celé mesto. Ráno 4. apríla 1945 zaútočila proti Nemcom sovietska pechota podporovaná 27. tankovou brigádou a 2. rumunským tankovým plukom, ale aj bojovými plavidlami Dunajskej flotily sovietskej armády.
Fašistická armáda sa pod náporom presily dala na útek a v meste pokračovali pouličné boje s niekoľkými gardistickými a esesáckymi skupinami. V popoludňajších hodinách dosiahli vojaci Červenej armády západné okraje mesta a nemecké vojská boli z neho vytlačené. Posledné boje definitívne utíchli 4. apríla 1945 vo večerných hodinách.
Hlavné mesto Sovietskeho zväzu Moskva si podľa rozkazu č. 330 zo 4. apríla 1945 dvadsiatimi salvami z 220 diel pripomenulo víťazstvo v bojoch o Bratislavu a jej oslobodenie.
Prečítajte si aj: SOARÉ: O fašizme a jeho súčasných obmenách v Bratislave