Podhradie čaká obrovská zmena: Projekt Vydrica sľubuje zjednotenie mesta, VIZUALIZÁCIE
Developer sľubuje, že Podhradie po dlhých rokoch získa ucelenú podobu a jeho projekt bude "posledným dielikom", ktorý zaplní prázdne miesto pod Bratislavským hradom a spojí rozdelené mesto.
Zjednotenie mesta a oživenie verejného priestoru sľubuje v Bratislave developerský projekt Vydrica. V tesnej blízkosti Mosta SNP a Dvořákovho nábrežia ho plánuje začiatkom budúceho roka budovať spoločnosť Vydrica Development, ktorú tvorí firma Vydrica, vlastník pozemkov, a developerská spoločnosť Lucron.
Ucelená podoba Podhradia
Kolaudácia prvej etapy je naplánovaná na druhý kvartál roku 2022. Celkové ukončenie výstavby je v pláne v roku 2024. Investor ráta s nákladmi na výstavbu v sume približne 200 miliónov eur. Informoval o tom na štvrtkovej tlačovej konferencii v Bratislave.
Developer sľubuje, že bratislavské Podhradie po dlhých rokoch získa ucelenú podobu a jeho projekt bude „posledným dielikom“, ktorý zaplní prázdne miesto pod Bratislavským hradom a spojí rozdelené mesto. Investor začne územie na stavbu pripravovať tento rok v lete.
Na návrhu Vydrice pracuje tím viacerých architektonických ateliérov. Architekt Juraj Benetin priblížil, že projekt vznikal od urbanistickej štúdie zóny Podhradie – nábrežie – Hrad, až nakoniec navrhovali konkrétnu podobu budov.
„Verejný priestor je pre nás kľúčový, pretože Vydrica je posledný nedoriešený bod na mape centra Bratislavy,“ povedal s tým, že vznikol aj koncept predĺženia bratislavského korza, kde má Vydrica predĺžiť pešiu zónu viac ako o pol kilometra. „V Bratislave by takto mohla vzniknúť jedna z najdlhších peších zón v Európe,“ podotkol. Pešie chodníky majú viesť až na hradný kopec.
Brizolit, kameň a tehla
Vydrica má byť komplexom obytných a administratívnych budov. Investor ráta so 450 bytmi a 700 parkovacími miestami. V prvej z troch etáp developer plánuje vybudovať 208 bytov. Projekt má priniesť 800 pracovných príležitostí. Územie má byť pešou zónou s dopravou organizovanou v podzemnej garáži. Návrh projektu vychádza z pôvodného členenia urbanizmu Vydrice na tri ulice.
V prípade budov a ich fasád sa počíta s tradičnými materiálmi ako brizolit, kameň či tehla, aké boli použité aj na hrade. „Najvyššia budova bude mať päť podlaží a dve ustúpené, smerom do kopca sa vnímateľná výška domov bude znižovať. Ustúpením a zmenšením celkovej hmoty budov sme vytvorili nové priehľady na hrad a rozšírili verejný priestor,“ vysvetlil Benetin.
Pamiatky zachovajú
V riešenom území nemá chýbať ani spoločensko-kultúrnou funkcia v podobe galérie alebo remeselnej uličky. Na pozemku je však viacero historických pamiatok. Developer deklaruje, že ich chce zachovať. Nachádza sa tu aj najstaršia stavba v Bratislave – Vodná veža. Investor tvrdí, že v súčinnosti so zámermi mesta by sa z nej mohol stať atraktívny kultúrny priestor.
„Sme pripravení spolu s vedením mesta, ako vlastníkom objektu, hovoriť na túto tému a rozpracovať spoločné návrhy na sanáciu, zachovanie a následné využitie objektu pre širokú verejnosť," povedal predseda predstavenstva Vydrica Development Peter Kavecký. Na dotknutých pozemkoch sa podľa jeho slov realizovali už tri archeologické prieskumy, avšak bez nálezu. Počas výstavby však bude prítomný aj archeologický dozor.
Názor hlavnej architektky mesta
Pri developerskom projekte Vydrica sú podľa hlavnej architektky Bratislavy Ingrid Konrad dôležité najmä verejné priestory. Územie, kde má Vydrica vyrásť, bolo podľa hlavnej architektky v minulosti zdemolované a momentálne nie je verejnosti prístupné. Tvrdí, že akoby pre Bratislavčanov neexistovalo. „Nevidím ten projekt len v rovine budov a v ich architektúre, o tom vieme ešte hovoriť, podstatné sú verejné priestory. Nemôže to ostať len frázou,“ podotkla Konrad.
Podľa nej je potrebné optimalizovať prepojenie s Bratislavským hradom, s nábrežím a taktiež územie adaptovať na zmenu klímy. „Mesto je majiteľom celého svahu až po Žigmundovu bránu a tam sme v minulosti uvažovali obnoviť historickú stopu vinohradov. V tomto území je dokázateľné, že boli vinohrady,“ podotkla.
Bratislavská samospráva zároveň začala riešiť priestor pod Mostom SNP a Rybného námestia. Plánuje preto architektonickú súťaž, verejnú diskusiu a prípadnú zmenu územného plánu zóny. Konrad tvrdí, že toto miesto v centre musí ožiť a je dôležité, preto riešiť aj jeho prepojenie s Hviezdoslavovým námestím.
Ak chcete dostávať pravidelný prísun aktualít z Bratislavy a okolia, sledujte nás na Facebooku, Instagrame a Twitteri.