Počet voľných bytov na trhu klesá. Porastú ich ceny v Bratislave?
Podľa IUR klesá počet voľných bytov na trhu a niektorí sa obávajú, či v Bratislave nepríde pre nedostatok nových bytov k výraznému rastu ich cien ako v Prahe.
Rozdielna interpretovateľnosť územného plánu mesta, nízka miera aktualizácie a problematické spracovávanie územných plánov zón. To sú problémy, na ktoré upozorňuje analýza Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR) zameraná na hlavné nedostatky pri povoľovaní výstavby v Bratislave.
Voľných bytov je stále menej
V praxi z toho podľa inštitútu plynie jeden z hlavných problémov, a to nestálosť a nepredvídateľnosť stanoviska mesta k jednotlivým investičným zámerom.
V poslednom období podľa IUR klesá počet voľných bytov na trhu a niektorí sa obávajú, či v Bratislave nepríde pre nedostatok nových bytov k výraznému rastu ich cien podobne, ako sa to stalo v Prahe. „Pre problémy pri povoľovaní novej výstavby tam od roku 2000 poklesol počet vydaných územných rozhodnutí a stavebných povolení až o 75 percent. Z bývania sa tak stal nedostatkový a pre mnohých vďaka cenám aj nedostupný tovar,“ upozorňuje IUR.
Územný plán mesta
Jedným z najdôležitejších dokumentov pre rozvoj Bratislavy je podľa inštitútu územný plán mesta a územné plány zón, ktorých kvalita a aktuálnosť významne vplývajú na proces povoľovania výstavby v hlavnom meste. „Vzhľadom na to, že územnoplánovací systém z hľadiska legislatívy, ako aj z hľadiska nástrojov je relatívne stabilný, riešenie treba hľadať v štandardizácii postupov a zvyšovania ich transparentnosti,“ povedal výkonný riaditeľ IUR Juraj Suchánek.
Upozorňuje, že sa musí inovovať aj vlastný koncepčný rámec územného plánu mesta tak, aby stanovoval jasné pravidlá a umožňoval efektívne a pre všetkých aktérov pochopiteľné rozhodovanie. Podľa IUR je pozitívom, že nové vedenie hlavného mesta o týchto problémoch vie a má vôľu ich riešiť. Dôkazom má byť aj to, že zriadi novú príspevkovú organizáciu mesta Metropolitný inštitút Bratislava.
Komplikácie
IUR tvrdí, že takmer každý stavebník v Bratislave, či už rodinného domu, alebo veľkého nákupného centra, narazil na problém pri získaní záväzného stanoviska hlavného mesta.
„S existujúcim stavom nie je spokojné mesto, stavebníci, ani stavebné úrady. Proces jeho získania je extrémne dlhý, netransparentný a s vysokým rizikom korupcie. Zákonom stanovená lehota sa v procese neaplikuje. Problematické sú aj stanoviská jednotlivých mestských častí, ktoré sú požadované nad rámec zákona a prípadné rozpory medzi stanoviskom mestskej časti a záväzným stanoviskom mesta vytvárajú ďalšie problémy v konaniach,“ spresnil.
Väčší stavebníci narážajú podľa inštitútu aj na problémy s vyvolanými investíciami a ich realizáciou. Poukazuje na to, že ak mesto uloží stavebníkovi povinnosť takejto investície do verejnej infraštruktúry, nemali by nastať situácie, keď tejto investícii zabránia samotní mestskí poslanci neprenajatím potrebných pozemkov.
Legislatíva
„Závažný okruh problémov sa týka samotnej legislatívy. Je zrejmé, že množstvo noviel už viac ako 42-ročného stavebného zákona a množstvo nie vždy konzistentných úprav súvisiacich vyhlášok vytvorilo komplikovaný systém a v niektorých prípadoch problematicky aplikovateľný proces,“ podotkol IUR. Pripraviť chce návrhy na zníženie zistených nedostatkov.
IUR od apríla 2018 realizuje projekt Skvalitnenie systémov a optimalizácia procesov povoľovania novej výstavby v Bratislave, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom operačného programu Efektívna verejná správa.
Ak chcete dostávať pravidelný prísun aktualít z Bratislavy a okolia, sledujte nás na Facebooku, Instagrame a Twitteri.