Paštekári, Kabelári či Blaváci. Akými prezývkami častovali obyvateľov hlavného mesta?

Obyvatelia hlavného mesta sú na častovanie prezývkami už odolní. Vlastivedný sprievodca po hlavnom meste a spolutvorca mapy kultových miest M_P_ BA z iniciatívy Prešpurčina ešče nezgegla Ivor Švihran prezradil, ktorými Bratislavčanov častovali najviac.

Kto sú Paštekári?

Medzi členmi skupiny Prešpurčina ešče nezgegla, ktorú tvoria najmä Bratislavčania staršieho veku, najviac rezonovala prezývka Paštekári. Podľa Švihrana má tri rôzne významy. Bratislavčania kedysi označovali týmto výrazom českých dovolenkárov, ale aj prisťahovalcov do Bratislavy, ktorí prišli do mesta len s ‚paštekov‘.

Česi zasa trávili prázdniny nielen v Tatrách, ale ich obľúbenou dovolenkovou destináciou vo východnom bloku boli práve bratislavské Zlaté piesky. „Českí turisti si sem nosili na dovolenku ‚pašteky‘. Nič iné nepotrebovali, nič iné nejedli, preto ich domáci častovali touto prezývkou,“ priblížil.

Táto prezývka však podľa Švihrana označovala aj Bratislavčanov v regiónoch okolo hlavného mesta. „Najčastejšie sa spomína Záhorie, kde tento výraz označoval obyvateľov hlavného mesta, ktorí tam chodili na chaty. Údajne si podľa miestnych nosili paštéty, alebo inak ‚pašteky‘ na víkendy na chaty. Záhorie bolo práve počas socializmu jednou z najobľúbenejších chatových oblastí pre Bratislavčanov,“ vysvetlil sprievodca po hlavnom meste.

Kabelári a Plafonári

Častou pre Bratislavčanov bola podľa neho aj prezývka Kabelári. Malo by ísť o výraz, ktorý sa používa na východ od Bratislavy, teda v oblasti Trnavy, Pezinka, Senca. Podľa Švihrana označovala Bratislavčanov, ktorí počas víkendov chodili na vidiek s prázdnymi taškami, čiže kabelami. „Vracali sa s plnými ‚kabelami‘, pretože si tam naberali zeleninu, kompóty a ďalšie pochutiny od starých rodičov či príbuzných, ktorí žili na vidieku,“ uviedol Švihran.

Treťou bola prezývka Plafonári. Údajne tiež pochádza zo Záhoria. Aktuálne sa podľa Švihrana používa v Šamoríne a jeho okolí. „Nazývajú tak ľudí, ktorí do hlavného mesta chodia len prespať – teda celý čas pozerajú len do plafóna,“ dodal Švihran s tým, že prezývky začali vznikať až po druhej svetovej vojne. Podľa jeho slov priamo súvisia s tzv. normalizačným obdobím 70. – 80. rokov 20. storočia, kedy sa ľudia začali venovať viac chatárčeniu.

Cépečkári a Prešpuráci

Jedným z výrazov, ktoré možno počuť aj v dnešných časoch, je prezývka Blaváci, odvodená od neobľúbeného názvu Blava. Je to troška pohŕdavý výraz, ktorým rodení Bratislavčania označujú tých nerodených.

Často sa vyskytuje aj výraz Cépečkári. „Sú to ľudia, ktorí do Bratislavy prídu, aj v nej žijú, ale nie sú v nej oficiálne prihlásení. Používal sa za čias socializmu a v mestskom slangu znamenal cezpoľných,“ spomenul tvorca skupiny Prešpurčina ešče nezgegla. Dodal, že do súčasnosti prežívajú výrazy ako napríklad Prešpuráci. Ten označuje generáciu najstarších obyvateľov Bratislavy. „Tento výraz stále žije a časť ľudí sa s ním stále identifikuje,“ upresnil Švihran.

Prešpurčina ešče nezgegla združuje na sociálnej sieti Bratislavčanov. Tí v nej zachytávajú a diskutujú o slovách z Bratislavy a jej najbližšieho okolia, teda o prešpurčine. Ľudia v nej zdieľajú spomienky z čias starej Bratislavy. Do budúcna sa chce skupina zmeniť aj na webstránku. Podľa Švihrana nie je vylúčené, že sa im spoločným úsilím podarí vytvoriť aj prešpurský slovník.