Otec zaspal, babka nemala čas. Výhovorky žiakov nepodliehajú času

Prečo sa učiteľom treba narodiť? Ako sa môže račkujúci chlapec „bezbolestne“ naučiť povedať r? Používajú deti rovnaké výhovorky ako ich rodičia pred rokmi? Aj o tom sme sa zhovárali s Alenou Lampertovou zo Základnej školy Dudova v Bratislave.

Ostrieľaná pedagogička s tridsaťročnou praxou tvrdí, že učiteľ nemusí kričať a byť odmeraný, aby mal autoritu „Kamarátsky prístup dokáže spáliť všetky bariéry,“ uviedla v rozhovore pre Bratislava24.sk pri príležitosti nedávneho Dňa učiteľov.

Čo rozhodlo, že ste sa stali učiteľkou?

Pedagogické vlohy som zdedila po mamičke, ktorá bola najlepšou učiteľkou na svete a ja sa jej umeniu snažím aspoň priblížiť. Bol to akýsi „genetický dar“.

Možno vychovať učiteľa aj bez spomínaného genetického daru v podobe vrodených predpokladov?

V rôznych formulároch, kde sa uvádza povolanie, si píšem pedagóg, ale v skutočnosti je to poslanie. Kto naň nemá predpoklady, nepomôžu mu ani štyri vysoké školy a balík rekvalifikačných kurzov.

Naplnili sa vaše predstavy o poslaní učiteľa aj v praxi?

Každý deň v škole je iný. Neviete, čo deti vymyslia, aké otázky položia, čo ich bude trápiť, čo tešiť… Je úžasné cítiť tú lásku a dôveru, s ktorou sa na vás obracajú a vidieť, ako sa vám pred očami formujú.

Často skloňovanou otázkou sú platy, pre ktoré vyšla časť pedagógov pred voľbami do ulíc. Neľutujete, že ste sa rozhodli učiť?

Nikdy som svoje rozhodnutie stať sa učiteľkou neľutovala a viem, že ľutovať nikdy nebudem!

Čo vás vo vašom zamestnaní najviac napĺňa?

Je krásne i po rokoch stretnúť svojich žiakov, ktorí vás na ulici neobídu, ale sa prihovoria, porozprávajú o všetkom možnom i nemožnom, zaspomínajú si na staré dobré časy, poďakujú…

Každá generácia má tendenciu považovať tú nasledujúcu za „horšiu“, neposlušnejšiu. Ako sa učilo pred rokmi a čo dnes?

Generačné rozdiely? Deti sú vo svojej podstate stále rovnaké. A keď je i vo vás kus dieťaťa, viete sa stále hrať, dokážu prijať i vašu kritiku, nároky. Učiteľ nemusí kričať a byť odmeraný, aby mal autoritu, skôr naopak! Kamarátsky prístup dokáže spáliť všetky bariéry. Deti v čase mojej mladosti, ale i tie dnešné, chcú to isté – veľa lásky, pocit bezpečia a kopec informácií.

Ako ovplyvňujú školákov moderné technológie?

Elektronika deti oberá o čas a bezprostredný kontakt. Je fajn, keď nám slúži, je smutné, keď sme jej otrokmi.

Za desiatky rokov praxe ste museli zažiť mnoho veselých príhod. Utkvela vám niektorá z nich špeciálne v pamäti?

Pracujem s deťmi už tridsať rokov a tých úsmevných príhod je naozaj dosť. Povedať jednu? A všetky „nespomenuté deti“ budú smutné.., ale dobre. Robili sme muzikál Drakobijec do projektu Supertrieda a mala som v triede chlapca, ktorý – napriek tomu, že navštevoval logopedickú poradňu – nevedel povedať „r“. V muzikáli hral kráľovského radcu. Keď zaznela kráľova replika: „Radcovia, múdro poraďte!“, on mal odpovedať: „Kamoši! Radšej sa straťte!“. A on dal to „r“ úplne perfektne. Potešili sme sa a chceli opakovačku. Kráľ sa opäť opýtal: „Radcovia, múdro poraďte!“ Všetci sme v očakávaní pozreli na radcu a on povedal: „Kamoši, zmiznite!“ A všetci vybuchli smiechom! Lenže náš radca sa vtedy naozaj naučil “r“ a ani to nebolelo!

A čo výhovorky žiakov, zmenili sa?

Klasika! Otec zas zaspal, brat nechcel vstávať, babka nemala čas. Výhovorky žiakov nepodliehajú času.

Blíži sa aj prvý apríl. Spomeniete si, či vás žiaci nejako nachytali?

Na 1. apríla si dávam veľký pozor, aby moji „pidižvíci“ neboli úspešní. No viete, ja som ešte tiež dieťa – mám ocka – a preto to chápem a užívam si i tento deň. Ja som im raz všetkým, celej triede, „udelila“ päťky do žiackej knižky. Boli tak krásne vyplašení… a potom sa smiali. Rodičia túto známku podpisovali so „smajlíkom“.

Čítajte tiež: Žiaci ma donútili fajčiť na hodine! Zážitky riaditeľa rešpektovaného gymnázia pobavia i prekvapia

Autor: Milan Hanzel