Ilustračný obrázok k článku Návrat ku koreňom: TAKTO budú vyzerať obnovené kúpele Grössling, FOTO
4
Galéria
Zdroj: Hlavné mesto SR Bratislava

Návrat ku koreňom: TAKTO budú vyzerať obnovené kúpele Grössling, FOTO

Mestské kúpele Grössling boli kedysi ikonickou stavbou Bratislavy. Ostatných 25 rokov chátrali, teraz sa to zmení.

ESL Správy Samospráva
ESL Správy Samospráva

Návrat ku koreňom: TAKTO budú vyzerať obnovené kúpele Grössling, FOTO

Mestské kúpele Grössling boli kedysi ikonickou stavbou Bratislavy. Ostatných 25 rokov chátrali, teraz sa to zmení.

Ilustračný obrázok k článku Návrat ku koreňom: TAKTO budú vyzerať obnovené kúpele Grössling, FOTO
4
Galéria
Zdroj: Hlavné mesto SR Bratislava

Jedna z najočakávanejších architektonických súťaží v hlavnom meste pozná víťaza. Hlavné mesto Bratislava a Metropolitný inštitút Bratislavy oživujú historické mestské kúpele Grössling. Od svojho vzniku v 19. storočí boli okrem miesta pre očistu aj dôležitým spoločenským stretávacím bodom. Napriek tmu, že ide o národnú kultúrnu pamiatku, ostatných 25 rokov chátrali.

Knižnica

„Život v meste je spojený s miestami, kde sa ľudia môžu stretnúť a kde sa vytvárajú vzťahy. Takýmto miestom majú byť aj oživené kúpele Grössling, kam v rámci rekonštrukcie presunieme tiež časť Mestskej knižnice. V aktuálnej náročnej situácii vidíme, aké dôležité sú sociálne väzby. Po návrate ľudí do života v meste, bude kvalitný verejný priestor ešte žiadanejší,” povedal primátor mesta Matúš Vallo. 

Víťazný návrh od architektonického tímu z Florencie OPPS Architettura (Antonio Salvi, Francesco Polci, Filippo
Pecorai, Paola  Chiriatti) podľa poroty návrh najlepšie reaguje na požiadavku mesta vytvoriť pokojný mestský blok. V plnej miere využíva existujúce priestory, zvýrazňuje hodnotu a patinu 125 ročnej budovy, a zároveň vytvára fungujúcu prevádzkovú schému  kúpeľov, knižnice a kaviarne. 

Bazény a sauny

Návrh prinavrátil pôvodný vstup do kúpeľov z roku 1895 na nárožie Medenej a Kúpeľnej ulice.  Autori počítajú aj s obnovou najstaršieho bazéna, tiež z roku 1895, ktorý zasypali pri prestavbe kúpeľov v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Obnovia sa tri sedacie bazény,  pribudne k nim parná sauna a fínska sauna, ktorá bude napojená na plavecký bazén. Návrh vytvára aj samostatnú saunovú zónu, miesta na masáže a kúpeľné služby, či vonkajší bazén.

Záujem zapojiť sa do medzinárodnej architektonickej súťaže bol obrovský, v prvom kole prišlo 77 návrhov zo 17 krajín z celého sveta. O víťazovi rozhodla medzinárodná porota:. Bol v nej slovenský architekt Ilja Skoček, prevádzkový riaditeľ budapeštianskych kúpeľov  Lászlo Kovács, český architekt Adam Halíř, teoretička architektúry z Fakulty architektúry STU v Bratislave Hen­rieta Moravčíková a vedúci útvaru súťaží Mestského inštitútu Bratislavy Peter Lényi.

Dedičstvo

*** „Súťaž bola osobitná preto, že pracovala s veľmi delikátnym architektonickým dedičstvom. Nie často sa už v dnešnej Európe stáva, aby sa verejnou súťažou súťažilo také veľké zadanie, tak komplexné a historicky hodnotné. Tým sa otvorili dvere pre nápady od všetkých generácií architektov z rôznych krajín,“*** Henrieta Morav­číková.

Víťazný návrh podľa Moravčíkovej ponecháva pôvodnú substanciu celého komplexu skoro nezmenenú, len veľmi jemne a krehko sa dotýka pôvodnej štruktúry. „Návrh florentských architektov v sebe nesie mediteránnu hlbokú úctu k histórii. Tento vplyv vidieť aj na tom, akým spôsobom návrh pracuje s verejným priestorom pred kúpeľmi, kam vkladá verejné posedenie vo forme lavičky, čo jasne odkazuje na talianske mestá.“

Po tom, čo sa do kúpeľov doplnili všetky zamýšľané funkcie, zostala v priestore voľná plocha. Do tohto priestoru pribudne Mestská knižnica, teda ďalšia verejná funkcia, vďaka čomu celý Grössling otvorí verejnosti. Spojenie knižnice a kúpeľov je jedinečné, pretože obe verejné funkcie sa navzájom posilňujú.

Príbeh kúpeľov

Kúpele Grössling, s dobovým názvom „Pozsony fürdő“, po nemecky nazývaný aj ako „Bad Pozsony“, otvorili v máji 1895. Projekt budovy navrhol v roku 1893 viedenský architekt Adalbert Swoboda, autor kúpeľov Zentralbad vo Viedni. Okrem hygienických potrieb ponúkali hosťom aj široké spektrum vodoliečebných služieb. Keď ich kapacita prestala postačovať, pribudlo v roku 1914 nové krídlo od architekta a staviteľa Lajosa Gratzla, ktoré rozšírilo kúpele o tri nové bazény, parnú a teplovzdušnú komorou. Najpompéznejšou novinkou bol veľký plavecký bazén s dĺžkou takmer 25 metrov a šírkou 9 metrov. Po vzniku Československa sa na fasáde budovy objavil centrálny nápis „Kúpeľný ústav“ a bazén začal zohrávať kľúčovú rolu pre rozvíjajúci sa bratislavský plavecký šport. Posledné rozšírenie kúpeľov z rokov 1929 a 1930 od architektov Fridricha Weinwurma a Ignáca Vécseia prinieslo funkcionalistickú dostavbu so šatňami a novým vstupom z Vajanského nábrežia.   

Víťazný návrh spolu s ďalšími ocenenými návrhmi nájdete grossling.sk/vys­ledky-sutaze.

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín