Ministri spravodlivosti krajín EÚ položili vence k pamätníku Brána slobody
Rastúce extrémistické sily v Európe môžu viesť vo výsledku k novej totalite.
Na úvod dvojdňovej ministerskej konferencie pri príležitosti Európskeho dňa pamiatky obetí totalitných režimov na to upozornila podpredsedníčka slovenskej vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd).
Európsky deň pamiatky obetí totalitných režimov
Slovensko hostí ako predsedajúca krajina v Rade EÚ ministrov spravodlivosti a štátnych tajomníkov členských štátov únie. Tí si včera spolu s predstaviteľmi európskych inštitúcií pamäti národov pripomenuli v Devíne pri pamätníku Brána slobody Európsky deň pamiatky obetí totalitných režimov (23. 8.).
Šéfka slovenského rezortu spravodlivosti na spomienkovej slávnosti uviedla, že žiadna totalita bez obetí neexistuje. „Ak dnes vidíme v Európe rast radikálnych a extrémistických síl, nesmieme si zatvárať oči, pretože vo výsledku aj tieto budú smerovať len k novej totalite, hnedej, červenej alebo inej. V každom prípade k totalite, ktorá by mala za následok ďalšie obete,“ upozornila Žitňanská.
Estónsky minister spravodlivosti Urmas Reinsalu uviedol, že okrem pripomínania si obetí minulosti treba podporovať krajiny, ktoré ešte stále bojujú za právo rozhodovať o svojom osude a budúcnosti v slobode a samostatne. „Musíme odsúdiť snahy ruskej vlády o glorifikáciu minulých režimov. Rovnako musíme odsúdiť všetky prejavy vojenskej agresie voči svojim susedom, ktoré vidíme dnes zo strany Ruskej federácie,“ povedal Reinsalu.
Symbolická brána k slobode
Riaditeľ Konfederácie politických väzňov Slovenska Peter Sandtner oboznámil zahraničných hostí, že na hrane pamätníka, ktorý je symbolickou bránou k slobode, sú napísané mená 400 ľudí, ktorí boli zastrelení pri pokuse o prekročenie železnej opony.
Osud jedného z nich, 18-ročného Hartmuta Tautza z východného Nemecka, pripomenul riaditeľ Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák. Študenta presne pred 30 rokmi roztrhali psy na hranici za sídliskom v bratislavskej Petržalke.
Spomienka na tragédiu
Krajňák opísal, že Hartmut sa 8. augusta 1968 o desiatej večer nepozorovane priblížil k hranici a rozstrihol drôtenú zátarasu a po nej aj signálnu stenu, ktorej signál zalarmoval vojakov pohraničnej stráže. Voľne útočiace strážne psy ho dobehli 22 metrov pred demarkačnou líniou.
„Keď došla pohraničná hliadka, Hartmut ležal na zemi a v smrteľnom kŕči prosil o pomoc. Pohraničníci najskôr zaisťovali stopy a prvú pomoc mu neposkytli,“ priblížil tragickú udalosť. Mladý Nemec zomrel na následky zranení v nemocnici. „Zločiny proti ľudskosti nemôžu byť nikdy premlčané, a preto sme vyzvali zodpovedných za tento skutok, aby sa ospravedlnili,“ doplnil Krajňák.
Konferencia bude pokračovať dnes pracovnými zasadnutiami. Nosnou témou má byť stupňujúca sa radikalizácia v EÚ. Účastníci budú tiež diskutovať o minuloročnej iniciatíve krajín EÚ zameranej na vytvorenie medzinárodnej inštitúcie, ktorá by sa zaoberala zločinmi komunistických režimov a odsúdila ich.
Čítajte aj: V Bratislave si uctili obete z augusta 1968
