Mesto Františka Jozefa sa rozprestieralo medzi Starým Mestom a Dunajom
Keby ste dnes mali možnosť prejsť sa ulicami Mesta Františka Jozefa, len ťažko by sa vám orientovalo. Mnohé lokality sú už od tých čias takmer na nerozoznanie.
Od roku 1848 do roku 1930 mala Bratislava iba 5 mestských častí: Starého Mesto, Ferdinandovo mesto, Mesto Františka Jozefa, Mesto Márie Terézie a Nové Mesto.
Mesto Františka Jozefa
Tretí mestský obvod sa začiatkom 20. storočia nazýval Mesto Františka Jozefa (nem. Franz Josef-Stadt, maď. Ferencz József-város). Názov dostal na počesť cisára Františka Jozefa I.
Keby ste dnes mali možnosť prejsť sa ulicami Mesta Františka Jozefa, len ťažko by sa vám orientovalo. Mnohé lokality sú už od tých čias takmer na nerozoznanie. Po malebnej rybárskej osade, ktorá sa rozprestierala medzi Rybnou bránou a Dunajom, niet ani stopy. Zmizli aj zelené lúky smerom k hradu, monumentálny pomník Márie Terézie, kúpele na Grosslingovej ulici a letné kúpele pri Dunaji. Minulosťou sú aj fabrika Káblovka a rafinéria Apolka, za ktorými ale Bratislavčanom až tak smutno nie je.
Kedysi a dnes
V rokoch 1848 – 1930 bolo Mesto Františka Jozefa obvodom/okresom Bratislavy, ktorý sa rozprestieral medzi Starým Mestom a Dunajom. Od Podhradia ju oddeľovalo Rybné námestie a hranicu medzi Starým Mestom a vtedajším Ferdinandovým mestom (oblasť Palisád a okolia Prezidentského paláca) tvorilo Hviezdoslavovo (vtedy Kossuthovo) námestie.
Mesto Františka Jozefa od Mesta Márie Terézie oddeľovala juhozápadná časť Rybného námestia, hranicu s Ferdinandovým mestom tvorila východná časť Špitálskej ulice a hranicu s Novým Mestom zase južná časť Ulice 29. augusta (Pray-Gasse, Pray-utca) a Špitálskej ulice, časť Poľnej ulice (Feld-Gasse, Mező-utca) po Karadžičovu ulicu (Zsigmond-Gasse, Zsigmond-utca), časť Karadžičovej ulice po Mlynské nivy a južná časť Mlynských nív po Votrubovu ulicu (Petőcz György-Gasse, Petőcz György-utca) a všetko, čo hraničí s Dunajom. Do obvodu patrilo 45 ulíc a námestí.
Od roku 1920 Mesto Františka Jozefa zmenilo názov na Dunajská štvrť.
Ako čas išiel
- V 19. storočí, pred rokom 1848, sa Bratislava skladala z troch častí: Vnútorné mesto, Vnútorné predmestie a Kvetná Dolina.
- Od roku 1848 do roku 1930 mala päť mestských častí: Starého Mesto, Ferdinandovo mesto, Mesto Františka Jozefa, Mesto Márie Terézie a Nové Mesto.
- V rokoch 1930 – 1945 bola Bratislava rozdelená na deväť okresov a v rokoch 1949 – 1954 bolo už 13 obvodov, na ktorých čele stáli tzv. obvodné rady.
- V roku 1954 boli zriadené štyri obvody, na ktorých čele stáli tzv. obvodné národné výbory: Staré Mesto, Nivy, Vinohrady, Nové Mesto.
- V roku 1960 sa vrátilo členenie z roku 1949 s tým rozdielom, že Karlova Ves bola spojená s Devínom do obvodu VI. Karlova Ves-Devín.
- V roku 1964 bol zrušený obvod Prievoz a bol vytvorený nový obvod 8 Ružinov. V roku 1971 boli k Bratislave z okresu Bratislava-vidiek pripojené a začlenené obce Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.
- Od septembra 1971 existovali štyri mestské obvody – Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III a Bratislava IV, od roku 1986 aj Bratislava V.
zdroj: Tivadar Ortvay: Ulice a námestia Bratislavy – Mesto Františka Jozefa, litcentrum.sk
