Rôzne

Bratislavské NAJ: Prečo prvý most cez Dunaj nevydržal ani rok?

Z najstaršieho mosta na území dnešnej Bratislavy sa obyvatelia mesta dlho netešili. Ako vyzerali ďalšie stavby spájajúce brehy Dunaja?

Musíme si priznať, že aj dnes Bratislave ešte nejaký ten most chýba. Viete si predstaviť, že boli časy, keď nemala ani jeden? Ľudia vtedy na prechod cez rieku využívali brod, teda časť územia, na ktorom bola rieka plytká alebo vodný živel preplávali kompou či člnom. Na spomínané plavidlá sa však toho zmestilo veľmi málo.

Prvý „spláchla“ voda

Na prvý drevený most museli obyvatelia mesta čakať veľmi dlho. Dočkali sa v roku 1434, keď ho postavili podľa projektu viedenského staviteľa Gutzela. Dlho však Bratislave radosť nerobil. Zobrala ho totiž prvá veľká jarná voda.

O päť rokov neskôr postavili ďalší most s oveľa zložitejšou konštrukciou. Zostavili ho tak, že ho bolo možné pomerne rýchlo rozobrať pred blížiacimi sa záplavami alebo veľkými ľadovými kryhami. Ani tento most nestál nad Dunajom príliš dlho. Vydržal približne pol storočia, kým ho v roku 1486 strhol neočakávaný príval vody.

Lietajúci most

Tretí most ponad Dunaj obyvatelia mesta volali „lietajúci.“ Skonštruoval ho bratislavský rodák a zároveň technický génius Ján Wolfgang Kempelen. Most bol vlastne vynikajúco technicky vyriešenou kompou, ktorá pozostávala z 10 člnov pevne zakotvených na dne rieky. Most sa dal rýchlo rozobrať aj naspäť poskladať.

Spomínaný mechanizmus zachránil Bratislavu aj pred Napoleonovým vojskom v roku 1805. Francúzska armáda totiž počítala s tým, že bleskovo cez most prejde a rýchlo zaútočí na mesto. Mesto sa však o plánoch Napoleona dozvedelo a ešte než sa tábor vojakov rozložil v Petržalke, podarilo sa im most rozobrať a nepriateľovi zmariť plány. Vojakom potom nezostalo nič iné, len strieľať z dela. Napoleonova armáda Bratislavu dobyla až v roku 1809.

Most od Karolíny Augusty

Na začiatku 19. storočia v meste pribudli nové fabriky a rozvoj priemyslu bol nezastaviteľný. V súvislosti s tým potrebovalo mesto nové dopravné možnosti, ku ktorým patril aj nový most cez Dunaj. Most mal byť pokračovaním dnešnej Mostovej ulice, ktorá po ňom nesie svoje meno.

Most Prešporku darovala kráľovná Karolína Augusta, ktorá bola práve v čase, keď ho postavili, korunovaná v Dóme sv. Martina. Most bol pevný, s technicky vydarenou konštrukciou, no ešte stále bol vyrobený iba z dreva, čo na konci 19. storočia už potrebám mesta nevyhovovalo.

Oceľová konštrukcia

Drevené mosty, ktoré vlastne „ležali“ na rieke, nevyhovovali najmä rozvíjajúcej sa lodnej doprave. V mestskej rade mesta preto padlo rozhodnutie postaviť konečne pevný oceľový most, ktorý by neprekážal lodiam a nemuseli by ho rozoberať.

Most, ktorý dostal meno po cisárovi Františkovi Jozefovi stavali od 12. augusta 1889 do 22. decembra 1890. Slávnostne odovzdaný bol 30. decembra 1890 za prítomnosti samotného Františka Jozefa I.

Nová pýcha mesta mala dĺžku 458,4 metrov. Most tvorilo 7 častí, z ktorých stredná bola najväčšia – dlhá 92 metrov. Stál na šiestich pilieroch, z ktorých tri boli osadené v rieke. Piliere siahali do hĺbky 14 metrov pod bežnou hladinou vody, boli murované z lomového kameňa a obložené žulovými kvádrami.

Horná nosná konštrukcia bola vo všetkých poliach železná, stredná časť mosta visela na mohutnom železnom oblúku. Šírka mosta bola 6,5 metrov pre vozovú premávku a 3 metre pre chodcov. Na strane mesta aj na petržalskej strane „strážili“ vstup na most murované colnice na vyberanie mýta, ktoré pri dnešnom Starom moste nájdete aj dnes.

Most stál pevne nad riekou 55 rokov. V noci z 2. na 3. apríla 1945 ho vyhodili do vzduchu ustupujúce nemecké vojská. Oceľový cestný most bol neskôr obnovili. Rekonštrukciu mosta dokončili 24. januára 1946. Trvala 5 mesiacov a 17 dní. Most pomenovali „Most Červenej armády“. V roku 1950 bol obnovili na spoločných pilieroch aj železničný most.

Mosty súčasnosti

Ďalším mostom v poradí bol Most SNP, ktorý je skutočným unikátom. Zavesený je na pylóne vysokom 84,6 metra s charakteristickým objektom v tvare lietajúceho taniera. Stavali ho od roku 1967 až po rok 1972. Nad jeho projektom sa zišli traja inžinieri – Jozef Lacko, Ladislav Kušnír a Ivan Slameň. Statikom bol skúsený Arpád Tesár.

Most SNP sa stal prvým asymetrickým lanovým mostom na Slovensku a druhým tohto typu na svete. Za ním nasledovala výstavba mostu Lafranconi a Prístavného mosta.

Doteraz najmladší je most Apollo, ktorý slávnostne otvorili 4. septembra 2005. Už o deň skôr ho dokonca sprístupnili pre mestskú hromadnú dopravu. Okamžite sa stal výraznou stavbou Bratislavy. Jeho celková dĺžka spolu s estakádami je 854 metrov a šírka 32 metrov. Koryto Dunaja, ktoré je široké 300 metrov preklenuje oceľová konštrukcia dĺžky 231 metrov v tvare oblúka, ktorého výška je 36 metrov. Dĺžka novovybudovanej komunikácie od napojenia na Dolnozemskú cestu cez most po križovatku Mlynské nivy – Košická – Prievozská je 1853 m.

Zdroj: Igor Janota, Bratislavské rarity

Bratislavské mosty
9
Galéria
Zdroj: TASR
Zdroj: YouTube.com
Zdroj: bratislava.dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM