Krásna príroda a kvalitné vína: Malé Karpaty ponúkajú množstvo tipov na výlet
Od Bratislavy až po Trnavu - v Malých Karpatoch si na svoje prídu turisti, nadšenci kultúrnych pamiatok aj milovníci vína.
Na juhovýchodných svahoch Malých Karpát sa rozvinula vinohradnícka tradícia. Veľmi sa jej darí v mestskej časti Bratislavy – Rači, vo Svätom Jure, v Pezinku, vo Vinosadoch aj v Modre.
Vinohradnícka a vinárska tradícia v Malých Karpatoch má takmer 3000 rokov. Víno vyrábali keltské kmene, starí Rimania, Slovania, neskôr sa o rozvoj vinárstva zaslúžili aj prisťahovalci z Talianska, Rakúska či Bavorska.
Svätý Jur
V tomto mestečku neďaleko Bratislavy žilo viacero významných rodov, medzi nimi Sengerovci. Popri kostoloch Svätého Juraja či Svätej Trojice sa nad mestom nachádza veľkomoravské hradisko Neštich, ktoré je súčasťou Svätojurského hradiska. Zaujímavosťou je aj rezervácia Jurský Šúr s močaristými biotopmi.
Pezinok
Okresné mesto 20 kilometrov severozápadne od Bratislavy s vyše 22-tisíc obyvateľmi je známe od roku 1208. Vyznačuje sa historickým centrom s pešou zónou, ktorá svojou atmosférou pripomína prímorské letoviská. Má bohatú vinársku aj banícku tradíciu, čo pripomína náučný banský chodník. Za návštevu – a nielen v horšom počasí – stojí Mestské múzeum a Malokarpatské múzeum, ktoré je zamerané aj na vinohradníctvo. Jeho súčasťou je impozantná expozícia vinohradníckych lisov, návštevy je možné spojiť aj s degustáciou vína. Nad Pezinkom sa nachádza známe rekreačné stredisko Pezinská Baba. V blízkosti Pezinka tiež leží vinohradnícka obec Limbach.
Modra
Vinohradnícke mesto s najväčšou rozlohou vinohradov sa vyznačuje neopakovateľnou atmosférou. Historickému námestiu dominuje socha Ľudovíta Štúra, ktorý tu strávil posledné roky života, čo pripomína Múzeum Ľ. Štúra, pamätné miesto, kde sa Štúr nešťastne postrelil a tiež jeho hrob. Mesto je známe vínom aj keramikou. K Modre patrí aj obec Kráľová a rekreačné osady Harmónia a Piesok so známou Zochovou Chatou. Aktívny turistický spolok inicioval vznik známej Modranskej rozhľadne na kopci Veľká Homoľa. Za dobrého počasia z nej vidno krajinu od južnej Moravy až po Považský Inovec – s výnimkou Modry samotnej, pretože ju zatieňuje susedný vrchol Malej Homole.
Červený Kameň
Nad obcou Častá sa nachádza známy hrad, ktorého história siaha do 13. storočia a spája sa s rodmi Fuggerovcov a Pálfiovcov. Návštevníkom ponúka možnosť prehliadky, ale aj príjemné posedenie na nádvorí a na okolitých lúkach. Nad susednou obcou Píla sa nachádza rozhľadňa na vrchole Kukla (564 m n. m.).
Trnava
Historické centrum tohto krajského mesta so 65-tisíc obyvateľmi bolo v roku 1987 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Renesančnou dominantou Trojičného námestia je Mestská veža postavená v roku 1574, kúsok od nej stojí barokové Súsošie Najsvätejšej trojice. Z roku 1640 pochádza katedrála Sv. Jána Krstiteľa, prvá ranobaroková stavba na Slovensku s pôvodným dreveným hlavným oltárom. Ešte staršími pamiatkami sú gotická bazilika sv. Mikuláša (postavená v rokoch 1380 – 1421), kostoly Nanebovzatia Panny Márie či kostol Sv. Heleny. Množstvo sakrálnych a univerzitných stavieb, ako aj osobností, ktoré tu študovali a pôsobili, dáva Trnave oprávnenie niesť označenie „Slovenský Rím“.