Ilustračný obrázok k článku K diskusii o novom Istropolise: Ako naplniť očakávania investora aj aktivistov?
6
Galéria
Zdroj: Immocap Group

K diskusii o novom Istropolise: Ako naplniť očakávania investora aj aktivistov?

Po tom, čo investor nového Istropolisu Immocap predložil projekt na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (konanie EIA), ozvali sa hlasy, ktoré ho kritizujú.

Rôzne
Rôzne

K diskusii o novom Istropolise: Ako naplniť očakávania investora aj aktivistov?

Po tom, čo investor nového Istropolisu Immocap predložil projekt na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (konanie EIA), ozvali sa hlasy, ktoré ho kritizujú.

Ilustračný obrázok k článku K diskusii o novom Istropolise: Ako naplniť očakávania investora aj aktivistov?
6
Galéria
Zdroj: Immocap Group

Tvrdia, že zámer nie je v súlade s územným plánom a spochybňujú aj navrhovanú výšku jednotlivých objektov. Dali by sa plánované výškové budovy znížiť a súčasne pritom zachovať plocha, určená na predaj resp. prenájom? Riešenie by mohol ponúknuť konštrukčný systém tenkých stropov, ktorý znižuje výšku jednotlivých podlaží. Z najvyššej pripravovanej budovy v projekte nového Istropolisu by možno vedel ukrojiť aj viac ako desať metrov!

O systéme modulárnej výstavby s tenkými stropmi, ktorý je postavený na oceľových nosníkoch fínskej spoločnosti Peikko, sme na našom webe písali už v septembri minulého roka, keď nás zaujal príspevok viceprezidenta tejto firmy Jána Bujňáka na konferencii Udržateľnosť v architektúre.

V skratke, nosníky sú pri tomto spôsobe výstavby zapustené priamo v konštrukcii stropu, netreba ich preto obchádzať vedením vzduchotechniky a ďalších rozvodov. Výška každého podlažia môže byť vďaka tomu nižšia aj o 40 centimetrov pri zachovaní pôvodnej svetlej výšky.

Každých sedem podlaží teda môže znamenať úsporu takmer tri metre, čo vytvára priestor buď na zvýšenie počtu podlaží pri zachovaní celkovej výšky budovy, alebo naopak zníženie celkovej výšky budovy pri zachovaní pôvodnej naplánovanej plochy. Vráťme sa ale na Trnavské mýto.

JE ISTROPOLIS ODSÚDENÝ NA ZBÚRANIE?

Súhlasný názor prezentoval aj primátor Bratislavy Matúš Vallo v lete minulého roka a dokonca tvrdil, že to bolo jasné už od roku 2017, keď bývalú budovu Domu odborov získal súkromný investor.

„Autorov tohto architektonického skvostu si veľmi vážim, no len ťažko si možno predstaviť, že budova s takou vnútornou dispozíciou a energetickou náročnosťou si nájde v súčasnej dobe stále využitie,“ vyjadril sa primátor, pôvodným povolaním architekt a urbanista.

Jedným z najhlasnejších odporcov projektu nového Istropolisu je slovenská pobočka organizácie DOCOMOMO, ktorá sa venuje ochrane moderného architektonického dedičstva.

Komplex Domu odborov Istropolis považujú členovia združenia za jedinečné architektonické dielo, hodné dokonca pamiatkovej ochrany.

Zdôrazňujú, že dotknuté územie zatiaľ nemá spracovaný strategický dokument typu územného plánu zóny so schválenými plošnými, objemovými a výškovými regulatívmi. Podľa združenia je preto nevyhnutné túto významnú centrálnu lokalitu preveriť podrobnou urbanistickou štúdiou.

SÚŤAŽILO 32 ATELIÉROV ZO SLOVENSKA A EURÓPY

Víťazný návrh medzinárodnej architektonickej súťaže, ktorý predložilo holandské štúdio KCAP, počíta so zbúraním pôvodného Istropolisu a vybudovaním veľkého kultúrno-kongresového centra, hotela, trojice administratívnych budov a dvoch bytových domov.

V návrhu EIA, predloženom spoločnosťou Immocap, sa uvádza: „Koncepcia má za cieľ regenerovať urbanistickú štruktúru v lokalite, čo chce dosiahnuť rešpektovaním blokovej zástavby a postupnej výškovej gradácii smerom k Filiálke.“

A práve to považujú za problém napríklad aktivisti združení vo facebookovej iniciatíve Ľudská mierka. „Predložený zámer narúša výškové pomery v oblasti nerešpektovaním výšok zadefinovaných bytovou výstavbou na Tehelnom poli, budovou Novej Tržnice alebo ďalších susediacich stavieb,“ hovorí Jakub Lipták z tejto iniciatívy a dodáva: „Výšková budova v komplexe Istropolis sa stane najvyššou kancelárskou stavbou na území celej Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto a negatívne ovplyvní nielen panorámu tejto časti mesta, ale aj kvalitu bývania v okolitej zástavbe.“

Rovnaké zmeny očakávajú predstavitelia iniciatívy spolu so známym občianskym aktivistom a poslancom Nového Mesta Matúšom Čupkom aj od ostatných navrhovaných stavebných objektov, ktoré výškovo presahujú súčasnú hmotu komplexu Istropolis.

Okrem iných požiadaviek od developera chcú, aby „predložil technické riešenie úhynu vtákov, ktoré budú narážať do fasády výškových budov.“

A hoci je chvályhodné, že na dezorientovaných operencov aktivisti myslia, z formulácie tejto požiadavky priam srší potreba skritizovať predložený zámer výstavby za každú cenu.

NAJVYŠŠIA BUDOVA V NOVOM MESTE

Najvyššia budova má mať až 116 metrov a pokiaľ by sa projekt realizoval v predloženej podobe, v komplexe nového Istropolisu by stála tretia najvyššia budova v Bratislave – po mrakodrape Eurovea Tower (J&T Real Estate, vo výstavbe, 168 metrov) a Nivy Tower (HB Reavis, 125 metrov).

Hoci presné parametre tejto výškovej stavby ešte developer nezverejnil, odhadom v nej môže byť naplánovaných približne 30 podlaží. „Odhad platí v prípade, že sa budova postaví využitím klasických technológií. Nepoznám detaily projektu, no dovolím si tvrdiť, ak by bola stropná konštrukcia navrhnutá s využitím našich inovatívnych nosníkov, vedeli by sme do budovy so spomínanou výškou vtesnať pár podlaží navyše. V tomto prípade by však aj z pohľadu verejného záujmu mohlo byť pre investora zaujímavé uvažovať o znížení celkovej výšky budovy pri zachovaní plánovanej plochy,“ komentuje plánovanú výstavbu v hlavnom meste Martin Fenčák, výkonný riaditeľ výrobného závodu spoločnosti Peikko v Kráľovej nad Váhom.

Z množstva realizovaných projektov po celom svete ako príklad k porovnaniu uvádza výškovú budovu 300 Main v kanadskom Winnipegu, ktorá pri výške 142 metrov bude mať vďaka použitiu nosníkov DELTABEAM až 42 podlaží. Susedná budova postavená v roku 1979 na rovnakých základoch má len 30 podlaží.

Z pohľadu developera, stavebníka či obyvateľa budovy sa využitím nosníkov skrytých v tenkých stropoch mení k lepšiemu hneď niekoľko ukazovateľov.

Menšia výška totiž znamená napríklad aj menší celkový objem budovy, teda nižšie náklady na vykurovanie a chladenie počas celého životného cyklu stavby.

Zároveň to znamená menej rozvodov s jednoduchšou inštaláciou, nižšie vertikálne šachty, výťahy, podstatne menšiu plochu fasád a opláštenia – teda úsporu pri výstavbe.

Istropolis chátra
5
Galéria
Zdroj: TASR/Dano Veselský

ISTROPOLIS AKO KULTÚRNA PAMIATKA?

Z výhrad organizácie DOCOMOMO tiež vyplýva, že príslušné orgány údajne rokujú o možnosti vyhlásenia Istropolisu za Národnú kultúrnu pamiatku.

„V žiadnom prípade sa nemôžeme baviť o tom, že by boli splnené zákonné predpoklady na takýto krok. Krajský pamiatkový úrad nikdy v minulosti takéto konanie nezačal,“ povedal výkonný riaditeľ Immocap-u Martin Šramko.

Pripomenul tiež, že developer odkúpil komplex a pozemky v transparentnej súťaži a vyjadril vieru, že sa bude rešpektovať princíp nedotknuteľnosti súkromného majetku.

Tému podrobne analyzoval aj bloger Adrian Gubčo z portálu YIMBA, ktorý v závere svojho textu konštatuje, že „Bratislava, nanešťastie, nie je také bohaté mesto, aby si mohla dovoliť investovať desiatky miliónov eur do tohto architektonicky zaujímavého, ale zároveň aj obrovského a ťažko obnoviteľného komplexu. Momentálne sa však zdá, že sa opakuje tradičný bratislavský príbeh, kedy sa z investorov, bez ohľadu na úroveň ich zámeru, robia strašiaci. Mestu a jeho obyvateľom to neprináša vôbec nič.“

Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín