Jozef Krúpa: V nových lokalitách je problém s údržbou ciest a osvetlenia
Hoci doterajšia prax nútila mestské časti aspoň čiastočne suplovať správu, z dlhodobého hľadiska je tento stav neudržateľný.
V hlavnom meste je potrebné čo najrýchlejšie zefektívniť proces prevodu novopostavených ciest a osvetlenia do vlastníctva a správy Bratislavy. Zdôraznil to predseda Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy (RZ MČ BA) a starosta mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica Jozef Krúpa.
Nové cesty a osvetlenie
Upozornil zároveň na súčasnú situáciu a dôsledky, ktoré z nej plynú. „V zmysle platnej legislatívy by sa v nových lokalitách, v ktorých sa realizuje výstavba, mali až do prevodu novopostavených ciest a osvetlenia starať o ich údržbu developeri. Tí to však nerobia, respektíve nerobia to dôsledne. Za nefungujúci stav potom obyvatelia vinia samosprávy mestských častí, v ktorých sa lokalita nachádza,“ skonštatoval Krúpa.
Pod situáciu sa podľa jeho slov podpisuje i to, že hlavné mesto má striktne nastavené požiadavky pri preberaní ciest a osvetlenia do svojho vlastníctva. Prevod sa tak často naťahuje alebo sa nedorieši vôbec. „Nové cesty a osvetlenie preto ostávajú dlhý čas akoby ‚vo vzduchoprázdne‘. Nikto sa o ne riadne nestará – developer to robí nedôsledne a mesto ani mestská časť nemá na vlastníctvo právny nárok,“ ozrejmil, pripomínajúc aj konkrétne príklady zo Záhorskej Bystrice, ako sú lokality Pod Vŕškami či Vlkovka.
Hoci doterajšia prax nútila mestské časti aspoň čiastočne suplovať správu, z dlhodobého hľadiska považuje Krúpa tento stav za neudržateľný. Verí i v aktívnejší prístup, ktorý by mala priniesť zmena vo vedení hlavného mesta. „Dúfam, že nové vedenie magistrátu si uvedomí vážnosť situácie a problém dorieši. Budem sa tejto téme aktívne venovať aj ako poslanec mestského zastupiteľstva. Nové cesty a osvetlenie musia mať jednoznačného vlastníka a teda aj správcu,“ zdôraznil Krúpa.
Problém, ktorý treba riešiť
Viceprimátorka Bratislavy Tatiana Kratochvílová, zodpovedná za oblasť dopravy a komunikácií, súhlasí, že v tejto oblasti je nevyhnutné nájsť čo najskôr riešenie. „Nové komunikácie je potrebné zatriediť a následne stanoviť, či zostanú v správe mestskej časti, alebo prejdú do správy hlavného mesta, a to isté sa týka aj osvetlenia,“ povedala Kratochvílová. Vyzýva v tejto súvislosti k aktívnej súčinnosti mestských častí, hlavného mesta i developerov.
Iniciatívu predsedu RZ MČ BA víta i Inštitút urbánneho rozvoja (IUR). Jeho výkonný riaditeľ Juraj Suchánek pritom poukazuje na to, že s problémom prevzatia, respektíve odovzdania komunikácií, ale aj iných objektov, ako napríklad detských ihrísk, majú dlhodobo problém aj developeri. „Proces je mimoriadne zdĺhavý,“ potvrdil Suchánek, zvýrazňujúc fakt, že za pozemky, na ktorých sa infraštruktúra nachádza, platia developeri mestu nájom až do momentu prevodu. „Aj z tohto dôvodu nie je v ich záujme prevod po kolaudácii akokoľvek zdržovať,“ zdôraznil.
Od orgánov mesta však zároveň očakáva i súčinnosť a jednoznačnosť rozhodnutí aj v počiatočných fázach výstavby verejnej infraštruktúry. „V minulom volebnom období sa opakovane stávalo, že mesto dalo developerovi podmienku konkrétnej investície do verejnej infraštruktúry na mestskom pozemku, ten však poslanci v zastupiteľstve odmietli prenajať,“ odôvodnil.