Herec Andrej Hryc má odvážne plány: Chce postaviť synagógu, ktorá kedysi stála na Rybnom námestí
Neologickú synagógu z roku 1893, ktorá kedysi stála na bratislavskom Rybnom námestí, v blízkosti Dómu sv. Martina, zrejme čaká znovuzrodenie.
Po tom, ako bola synagóga koncom 60. rokov minulého storočia vyradená zo štátneho zoznamu pamiatok a zbúraná pre výstavbu Mosta SNP, chcú teraz členovia občianskeho združenia Vrátime Bratislave Synagógu (OZ VBS) postaviť jej stopercentnú repliku a takmer na pôvodnom mieste.
„Naším cieľom je zabezpečiť kompletnú rekonštrukciu synagógy. V archíve mesta Bratislavy sme našli jej pôvodné plány, ktoré sú úplne detailné. Podľa nich dáme vypracovať, hneď ako zoženieme patričné množstvo peňazí, vykonávacie projekty, aby sme mohli žiadať o stavebné povolenie,“ priblížil na tlačovej besede herec a predseda správnej rady OZ VBS Andrej Hryc.
Pamätník holokaustu
Aj on bol svedkom búrania tejto bratislavskej pamiatky a myšlienku o jej znovuzrodení nosí v hlave už 40 rokov. „Roky bola symbolom náboženskej tolerancie nášho mesta a napriek tomu, že nie som žid, veľmi mi chýba,“ podotkol Hryc. Podľa jeho slov je teraz možnosť vrátiť synagógu späť v totožnej podobe a takmer na tom istom mieste ako jediný objekt z viac ako 350 domov, ktoré padli za obeť výstavbe komunikačného prepojenia na Most SNP.
„Nechceme stavať synagógu ako liturgické miesto, ale ako pamätník holokaustu. Bude tu mramorová stena, na ktorej budú vygravírované mená všetkých 7000 Bratislavčanov židovského pôvodu, ktorí boli počas 2. svetovej vojny deportovaní,“ priblížil Hryc.
Vo vnútri budovy chcú členovia združenia zriadiť multifunkčné kultúrne stredisko, kde sa budú konať koncerty, výstavy i divadelné predstavenia. Nová budova synagógy by mala byť, v porovnaní s jej pôvodným miestom, posunutá zhruba o 15 metrov do Rudnayovho námestia. Po postavení ju bude spravovať OZ VBS.
Výstavba synagógy je však podmienená získaním potrebného množstva financií. Predpokladané náklady na výstavbu by sa mali pohybovať vo výške približne päť miliónov eur. Iniciátori sa chcú obrátiť na všetky dostupné nadácie a fondy i v zahraničí.
Finančne môže prispieť aj verejnosť
Finančne môže prispieť aj verejnosť, a to napríklad prostredníctvom verejnej zbierky cez darcovskú SMS. Členovia združenia predpokladajú, že potrebná suma peňazí sa im podarí vyzbierať do dvoch rokov a následne môžu začať stavebné práce.
Zámeru sa nebráni ani bratislavský primátor Ivo Nesrovnal, podľa ktorého bola kedysi Bratislava miestom rôznych etník, sociálnych i náboženských skupín ľudí, ktoré tu žili spolu v tolerancii. „Takýto pokus obnoviť symbol tolerancie a vzájomnej znášanlivosti vnímam ako veľmi cenný a dúfam, že bude aj úspešný,“ povedal.
Ako tvrdí, hlavné mesto má málo kultúrnych priestorov, a preto akékoľvek rozširovanie kultúrnej ponuky je vítané. Nesrovnal zároveň iniciátorom prisľúbil pomoc zo strany bratislavského magistrátu.
Prečítajte si tiež: Vedeli ste, že most Apollo je svetovým unikátom?
Ilustračné foto.