Dievča s havranmi pripomína procesy s bratislavskými "čarodejnicami"
Bratislavské čarodejnice, majstri kati, popraviská a procesy. Aj to je súčasťou histórie stredovekej Bratislavy, kedy na proces kompetentní nepotrebovali žiadne dôkazy viny.
Na naliehanie Heinricha Institorisa a Jakoba Sprengera z Nemecka, ktorí boli posadnutí hľadaním bosoriek, vydal v roku 1484 pápež Inocent VIII. bulu proti čarodejniciam.
Spoločne spísali a vydali Kladivo na čarodejnice – pravidlá, kde a ako hľadať diablom posadnutých ľudí, ako ich donútiť k priznaniu a následne mučiť. Ľudskou hlúposťou a nenávisťou tak o život prišlo tisíce nevinných žien.
Po obvinení z bosoráctva, obcovania s diablom a inými nečistými silami, stihla bratislavské ženy krutá smrť. Kniha priznaní slobodného kráľovského mesta Bratislavy eviduje až štyristo rozsudkov upálením.
Ženu odsúdenú na smrť utopením zviazali a hodili do Dunaja. Ak sa žene podarilo prežiť, potvrdilo sa, že je to čarodejnica a skončila na hranici.
Krásne a múdre ženy
Väčšinou išlo o nevinné ženy, ktoré boli z čarodejníctva obvinené žiarlivými susedkami. V časoch honu na čarodejnice boli pre ženy krása a výnimočné danosti veľmi nebezpečné.
Obvinené čarodejnice boli pritom múdre ženy, ktoré poznali liečivé bylinky, boli dobrými liečiteľkami a šikovnými kuchárkami. Akonáhle na ženu padlo obvinenie z čarodejníctva, šanca na očistenie mena a záchranu bola mizivá.
Skončiť v rukách inkvizície znamenalo smrť utopením alebo upálením. Tomu, samozrejme, predchádzalo dlhé mučenie, ktorého cieľom malo byť priznanie.
Ženy v nádeji, že budú oslobodené, ako sa im často počas výsluchov sľubovalo, priznali nielen čarovanie a obcovanie s diablom, počas mučenia tiež nadiktovali mená svojich spoločníkov. Sľúbená im za to bola posmrtná spása duše. V stredoveku sa verilo, že práve upálením hriešnej čarodejnice má dôjsť k očisteniu a spaseniu duše.
Spomienka na bratislavské „čarodejnice“
V Bratislave nájdete na tieto ženy spomienku v podobe sochy známej aj ako Dievča s havranmi. Jej autorom je sochár Tibor Bártfay, ktorý ju venoval spomienke na nespravodlivo odsúdené a upálené skutočné bratislavské ženy v stredoveku. Túto spomienku na ne môžete stále vidieť na jednom zo spodných nádvorí Bratislavského hradu.
To sa ale už nedá povedať o pamätnom reliéfe, ktorý bol osadený k 400. výročiu upálenia prvej bratislavskej čarodejnice menom Agatha Toott Borlobaschinová.
Z chodníka na Hurbanovom námestí zmizol ešte v roku 2014. Agatha bola obvinená z obcovania s diablom, oslepenia ženy zašitím očí ropuchy a iných čarov.
Posledná upálená „bosorka“ mala povesť krásavice z Bytče. Procesy s čarodejnicami boli zakázané až za vlády Márie Terézie.
Čítajte aj: Prešporský majster kat si za stínanie hláv vlastným mečom účtoval príplatok
