Developeri: Miestny poplatok za rozvoj vítajú, diskusie sa však vedú zlým smerom
Podľa jedného z developerov by sa Bratislava pri poplatku za rozvoj nemala zaoberať tým, ako si príjem rozdelí mesto a mestské časti, ale kde by mal smerovať.
Miestny poplatok za rozvoj vítajú aj niektorí bratislavskí developeri, jeho aplikáciu v praxi však vnímajú ako nedokonalú. „Mal by to byť nástroj na ukotvenie pravidiel. Myslím si však, že diskusia sa vedie nesprávne,“ povedal na dnešnom diskusnom fóre Hospodárskych novín HNClub v Bratislave Adrián Rác z HB Reavis Slovakia.
Smerovanie poplatku
Bratislava by sa pri poplatku za rozvoj nemala podľa neho zaoberať tým, ako si príjem rozdelí mesto a mestské časti, ale najmä kde by mal smerovať.
„Keď si mesto pozrie, koľko metrov štvorcových sa postavilo a koľko by sa malo postaviť v nasledujúcich rokoch, tak je to zaujímavý nástroj na financovanie nejakej základnej strategickej infraštruktúry v Bratislave,“ povedal. Podľa Ráca by nebolo fér, ak by mesto určilo investorovi vyvolanú investíciu a zároveň by od neho pýtalo ďalší poplatok za rozvoj. „Jedna z vecí, ktorá je tam vyslovene nespravodlivá, je, že domy do 150 m2 sú oslobodené od poplatku,“ podotkol.
Poplatok už v budúcom roku
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal chce, aby sa miestny poplatok za rozvoj vyberal v Bratislave od budúceho roka. Na decembrové mestské zastupiteľstvo preto chce predložiť návrh všeobecne záväzného nariadenia, v ktorom sa počíta s výberom poplatku v jeho maximálnej výške, a to 35 eur za každý m2 realizovanej stavby.
„Je to nástroj, ktorý môže mestu pomôcť. Väčšina významných investícií sa odohráva v Bratislave. Ja tento zákon vítam, považujem ho za dobrú normu a jediný transparentný spôsob, ako vyriešiť vzťah vyrovnania negatívnych dopadov investícií v obci,“ povedal v diskusii primátor.
Slovensko bolo podľa jeho slov jednou z posledných krajín, ktorá takýto poplatok zavedený nemala. Ako podotkol, bude potrebný ešte čas na vyzbieranie podnetov, ktorými sa zákon vylepší. Podľa primátora je jasné, kam má poplatok smerovať. „Sú to kapitálové výdavky, neprejedia sa. Budú smerovať na zdravotnícke, sociálne, školské zariadenia, verejnú zeleň a infraštruktúru,“ povedal.
