Čo spája Jesenského,Tajovského a Viesta? Pripomína to nová tabuľa na Grösslingovej ulici
Na budove banky v centre Bratislavy pribudla tento týždeň pamätná tabuľa. Pripomína ľudí, ktorí sa výrazne pričinili o vznik Československa.
Na Grösslingovej ulici bola kedysi Banka československých légií. Legionári boli hlavnou vojnovou zložkou zahraničného odboja v čase prvej svetovej vojny a mali veľkú zásluhu na tom, že v roku 1918 vznikla Československá republika.
Masarykov program
„Pomohli presadiť program Masaryka, Štefánika a Beneša. V legionárskych zložkách bolo aj niekoľko tisíc Slovákov, medzi nimi aj mnohí intelektuáli, politici a podnikatelia, činní v medzivojnovom období. Legionármi boli viacerí spisovatelia napríklad Janko Jesenský alebo Jozef Gregor Tajovský, ale aj generál Rudolf Viest, ktorý potom v druhej svetovej vojne zohral významnú úlohu v Slovenskom národnom povstaní,“ vraví pre Bratislava24 historik Lukáš Krajčír. Aj ich mená nájdeme na pamätnej tabuli, ktorá tento týždeň pribudla na budove niekdajšej banky legionárov. Všetci títo legionári boli zároveň aj členmi vtedajšej Matice slovenskej.
Výročie
Matica túto pamätnú tabuľu osadila pri príležitosti stého výročia ukončenia sibírskej anabázy a návratu posledných slovenských príslušníkov česko-slovenských légií do vlasti v roku 1920. Ako píše na svojom webe, takto si uctila Slovákov v česko-slovenských légiách, ktorí zásadne prispeli k začatiu nového slovenského národného a demokratického života po rozpade monarchie.
"Bez česko-slovenských légií by slovenskí a českí politici len ťažko presvedčili mocnosti, aby sa priklonili k vzniku prvého Česko-Slovenska. Za vznik tejto zahraničnej odbojovej armády vďačíme predovšetkým generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi,“ priblížil predseda Matice slovenskej Marián Gešper.
Ako dodávajú matičiari, v roku 1920 sa definitívne vrátili do vlasti poslední česko-slovenskí legionári z vojnovej Sibíri, čím zvŕšili svoje legionárske pôsobenie.