Bývalá Nobelova továreň sa zmenila na mesto duchov. Kto má v rukách jej osud?
Slovensko doposiaľ nezískalo Nobelovu cenu, no malo Nobelovu fabriku. Dynamitka už má svoje roky slávy za sebou. Prekonala vojnu, niekoľkokrát zmenila názov a postupne chradne. Jej budúcnosť závisí od známeho českého magnáta.
Najstaršia a istý čas aj najväčšia chemická fabrika na Slovensku, s pôvodným názvom Dynamit-Nobel, zamestnávala počas socializmu až sedemtisíc ľudí. V jej okolí boli vybudované obytné kolónie pre zamestnancov, parky aj športoviská. Dnes továreň pustne a s ňou aj zabudnutý majer Jurajov dvor, početné výrobné haly či východná vodárenská veža.
V Babišových rukách
V súčasnosti funguje v areáli len výroba gumárenských chemikálií, niektoré budovy sú v prenájme ale zvyšok sa premenil na mesto duchov. Jediným majiteľom fabriky je od roku 2002 český podnikateľ slovenského pôvodu a zároveň minister financií Českej republiky Andrej Babiš. Chátrajúcu továreň kúpil od spoločnosti FNM.
Čokoľvek by sa malo v budúcnosti v areáli dnešného Istrochemu udiať, musí odsúhlasiť v prvom rade Pamiatkový úrad SR. Babiš si v tejto súvislosti už dal vypracovať zoznam objektov, na ktoré sa pamiatková ochrana môže vzťahovať.
Prečítajte si tiež: Zaujíma vás, čo sa nachádza za otvormi v múre na Pražskej?
Prežila obe svetové vojny
Keď v Bratislave začali s výstavbou dynamitovej továrne v roku 1873, chodil na jej výstavbu dozerať sám Alfred Nobel. Fabrika s názvom Dynamit-Nobel bola počas Prvej svetovej vojny najväčším dodávateľom munície pre celú monarchiu.
Po vzniku prvej Československej republiky však padlo rozhodnutie, podľa ktorého musela byť výroba výbušnín sústredená v štátnom podniku Explosia pri Pardubiciach.
Dynamitka na istý čas utrpela, no zaviedla náhradnú výrobu umelých hnojív a technických plynov. Počas Druhej svetovej vojny, za Slovenského štátu, Nemci opäť obnovili výrobu trhavín a zaviedli aj produkciu umelých vlákien.
Komunistická hrozba
Fabrike sa zázrakom vyhlo bombardovanie, na rozdiel od rafinérie Apollo, komunistický prevrat jej ale dal zabrať. Pod názvom Chemické závody J.Dimitrova začala vyrábať prostriedky na ochranu rastlín i gumárenské chemikálie. Časy, keď bol Dynamit-Nobel uznávaným zamestnávateľom, budoval obytné kolónie, parky a športoviská boli tak jednoznačne preč.
Dimitrovka, ako ju ľudia familiárne nazývali, pripomínala hororový film, pričom zamorovala mesto zmesou chemických zápachov. Verejnosť začala fabriku vnímať ako hrozbu. V roku 1989 dochádza k poslednej zmene názvu na Istrochem a následnej privatizácii.
Prečítajte si tiež: OBRAZOM: Bratislava v socializme. Viete, ako vyzerala Obchodná ulica či Staré mesto?
Zdroj: Vzostup a zánik bratislavskej Dynamitky / Dnes24