Bývalá kaviareň Astória by mala byť podľa Nesrovnala národnou kultúrnou pamiatkou
Astória má podľa mesta niekoľko významov z pohľadu historického, stavebného, architektonického až po kultúrno-spoločenský.
Hlavné mesto na podnet primátora Iva Nesrovnala požiadalo Pamiatkový úrad SR o vyhlásenie bývalej kaviarne Astória na Suchom mýte, v blízkosti Hodžovho námestia, za národnú kultúrnu pamiatku (NKP). Pamiatkový úrad SR už začal vo veci konať. Informovala o tom hovorkyňa Bratislavy Zuzana Onufer.
Hodnota budovy
Primátor tvrdí, že ide o historickú budovu, ktorá svojím umiestnením vhodne dotvára charakter lokality situovanej v samom historickom centre Bratislavy. „Previazanosť danej stavby s okolím vykazuje dôležité historické a spoločenské hodnoty, ktoré sa snaží hlavné mesto chrániť pre ďalšie generácie a zabrániť tak úplnej strate kultúrnej pamäte a identity mesta Bratislavy,“ povedal Nesrovnal. Cieľom žiadosti je tak zachovať a chrániť tento objekt, ktorý je súčasťou bohatého historického stavebného fondu Bratislavy. Budova je aktuálne v ochrannom režime.
Astória má podľa mesta niekoľko významov z pohľadu historického, stavebného, architektonického až po kultúrno-spoločenský. Kaviareň Astória bola v období prvej Československej republiky všeobecne známym bratislavským fenoménom.
Okrem klasických kaviarenských služieb poskytovala aj nadštandardné akcie, medzi ktorými vynikala živá hudobná cigánska produkcia.
„Bola ‚útočiskom‘ mnohých známych kultúrnych osobností z oblasti politiky, hudby, literatúry a výtvarného umenia. V roku 1926 sa tu uskutočnil prvý priamy rozhlasový prenos na území Bratislavy. Kaviareň bola v období prvej republiky významným bodom na kultúrno-spoločenskej mape mesta,“ priblížila Onufer.
Aj druhá funkcia objektu – sídlo divadla Astorka – bola zo spoločenského hľadiska veľmi výrazná a bola prínosom pre kultúrny a umelecký život mesta. Objekt by si preto podľa mesta mal zachovať, vzhľadom na svoju minulosť a polohu v centre mesta, naďalej kultúrno-spoločenskú funkciu.