Bratislavský magistrát zriadi horúcu linku pre zimnú údržbu chodníkov a ciest

Bratislavský magistrát zriaďuje pre ťažkosti, ktoré im spôsobuje takzvaná chodníková novela, horúcu linku pre zimnú údržbu komunikácií. Verejnosť môže prostredníctvom nej nahlasovať kritické úseky, ktoré sú neodhrnuté či zľadovatené. Na stredajšej tlačovej konferencii o tom informoval primátor Bratislavy Matúš Vallo a starostovia bratislavských mestských častí. Číslo linky bude čoskoro zverejnené na webovej stránke hlavného mesta.

Operatívne čistenie

K linke budú priradené štyri čaty pracovníkov z dodávateľských firiem, ktoré budú operatívne a na základe hlásenia od občanov čistiť dotknuté komunikácie, pokiaľ budú v správe mesta.

„Ostatné informácie sa budú posielať na dispečingy mestských častí, pokiaľ pôjde o úseky v ich pôsobnosti. Je dôležité, aby sa ľudia dovolali, boli vypočutí a mesto i mestské časti mali možnosť zistiť, kde a na akom mieste je aká situácia. Dispečing to doteraz nezvládal. Posilňujeme telefónne linky a čaty,“ povedal Vallo.

Doteraz mohla verejnosť posielať svoje podnety k údržbe komunikácií na mail dispecing@bratislava.sk alebo prostredníctvom telefónneho čísla 02/59 356 761.

Chodníky bez majiteľa

Bratislavský primátor tvrdí, že v dlhodobejšom horizonte treba vyriešiť správu chodníkov v hlavnom meste, ktoré nie sú jednoznačne vysporiadané. Pomohla by podľa jeho slov spoločná mapa, kde bude vidno, ktorá cesta a ktorý chodník komu patrí.

„Potrebujeme parsportizáciu všetkých chodníkov a vysporiadať k nim vzťah. Je stále 400 úsekov chodníkov a ciest, ktoré nemajú jasného majiteľa. Je to problém mesta i mestských častí,“ vysvetlil Vallo. Avizuje, že túto zimu nedokážu mesto a ani mestské časti očistiť chodník pred každým domom v Bratislave.

Chodníková novela je podľa starostu bratislavského Nového Mesta Rudolfa Kusého zlá a ide proti ľuďom. Novela totiž zmenila od mája starostlivosť o obecné chodníky. Táto povinnosť totiž prechádza zo správcov priľahlých budov na vlastníkov alebo správcov chodníkov, teda práve na samosprávy.

„Tým, že štát na to nedal ani jeden cent, znamená to, že niekde mesto alebo obec musí na to nájsť zdroje. Sú dve možnosti, a to zvýšenie daní, alebo niektoré činnosti nebudú, napríklad oprava chodníka, rekonštrukcia školy či škôlky,“ podotkol.

Výhrady samospráv potvrdzuje aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), podľa ktorého je tento zákon v praxi ťažko vykonateľný a chýba mu akýkoľvek adekvátny priestor na prípravu samospráv, pričom vôbec neboli kvantifikované ich výdavky. Ministerstvo dopravy a výstavby však nepovažuje prijatie novely za unáhlený krok.

Zdôrazňuje, že návrh prešiel v riadnom legislatívnom procese a bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, kde k nemu neboli zo strany samosprávy či ZMOS predložené pripomienky. Obce a mestá mali podľa ministerstva dostatočný časový priestor na prípravu ešte pred príchodom zimných mesiacov. „Opätovne zdôrazňujeme, že doterajšia právna úprava bola neprimeraná a nespravodlivá,“ podotkol rezort dopravy.