Ilustračný obrázok k článku Budú sa diať veľké veci: Bratislavský hrad ZHORÍ a znova vstane "z popola"
13
Galéria
Foto: Katarína Winklerová / Zdroj: Dnes24.sk

Budú sa diať veľké veci: Bratislavský hrad ZHORÍ a znova vstane "z popola"

Dnes v noci sa môžete stať svedkami originálneho predstavenia. Zaujímavá videoprojekcia si pripomenie výročie požiaru hradu.

Kultúra
Kultúra

Budú sa diať veľké veci: Bratislavský hrad ZHORÍ a znova vstane "z popola"

Dnes v noci sa môžete stať svedkami originálneho predstavenia. Zaujímavá videoprojekcia si pripomenie výročie požiaru hradu.

Ilustračný obrázok k článku Budú sa diať veľké veci: Bratislavský hrad ZHORÍ a znova vstane "z popola"
13
Galéria
Foto: Katarína Winklerová / Zdroj: Dnes24.sk

Pri príležitosti 210. výročia od veľkého požiaru Bratislavského hradu pripravilo SNM – Historické múzeum v spolupráci s Národnou radou SR v piatok 28. 5. 2021 špeciálnu videoprojekciu.

Pred očami divákov, na južnej a východnej fasáde Hlavného paláca, Bratislavský hrad vzbĺkne. „Budeme premietať požiar Hradu a jeho následnú premenu na ruinu tak, ako ho zachytili pamiatkari pred prvou veľkou rekonštrukciou,“ informuje SNM.

Videoprojekciu si budeme môcť pozrieť d 20.30 hod. do polnoci.

Mohutný požiar, ktorý vypukol na Bratislavskom hrade 28. mája 1811, zničil veľkú časť objektu – hlavný palác, blízku budovu Nového paláca a viac ako 70 domov v okolí.

Od prosperity k chudobe

Bratislavský hrad a areál prešiel veľkou rekonštrukciou počas vlády Márie Terézie. Miestodržiteľom v Bratislave sa po svadbe s dcérou Márie Terézie Máriou Kristínou v roku 1766 stalo saské knieža Kazimír August Albert. Panovníčka si priala zvýšiť pohodlie a reprezentatívnosť. Z východnej strany bolo pristavené Tereziánium s obytnými priestormi, zo severu krytá jazdiareň s barokovou záhradou a záhradným pavilónom.

Keď Mária Terézia v roku 1780 zomrela, nový cisár Jozef II. poslal Alberta s manželkou do Holandska a z výstavnej Bratislavy sa stalo provinčné mesto, ktoré schudobnelo až do takej miery, že mu odpustili dane. V čase nástupu Jozefa II. na trón sa z Bratislavy presunuli krajinské úrady do Viedne a hrad stratil aj svoju reprezentatívnu funkciu. V roku 1784 sa tu usídlil generálny seminár, ktorý vychovával kňazov katolíckej cirkvi. Jedným z jeho absolventov bol aj Anton Bernolák.

Osudný požiar

Po generálnom seminári prišla na hrad armáda. Krásne priestory sa tak stali ubytovňou pre vojakov. Ich pobyt sa stal pre hrad osudným, keďže v roku 1811 spôsobili vojaci svojou neopatrnosťou požiar, pri ktorom vyhorel objekt paláca i mnoho domov v podhradí. V ohni zomrelo deväť ľudí, niekoľko ostalo nezvestných a vyše 100 rodín stratilo strechu nad hlavou. Po požiari nejavili vládne kruhy o ruinu záujem a odniesli všetko, čo oheň nezničil. Na 142 rokov sa stal hrad ruinou.

S obnovou bratislavskej dominanty sa začalo až v roku 1953. Myšlienku inicioval spisovateľ a maliar Janko Alexy. Autormi projektu boli Alfréd Piffl a Dušan Martinček. Práce na hradnom kopci prebiehali až do roku 1968 a ich cieľom bolo obnoviť hrad do jeho podoby z tereziánskeho obdobia. Hrad sa, už ako národná kultúrna pamiatka, stal priestorom pre expozície Slovenského národného múzea a nachádzali sa tu aj reprezentačné priestory Slovenskej národnej rady.

Zdroj: bratislava-hrad.sk

Viac o kultúre v Bratislave

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín