Cez zamrznutý Dunaj prechádzali v minulosti delá, kanóny aj povozy ťahané koňmi

Zdroj: TASR

V minulých storočiach sa, rovnako ako v súčasnosti, striedali teplejšie a chladnejšie obdobia. V časoch arktických mrazivých zím zvykol Dunaj zamrznúť až tak, že po ňom prešli povozy ťahané koňmi. Vyžadovalo si to však dlhšie pozorné sledovanie zamrznutej hladiny.

Odvážneho prievozníka oslavovali

Keď si bolo vedenie mesta na prelome 15. a 16. storočia isté, že hrúbka ľadu je dostatočná, starosta mesta vybral najlepšieho furmana, ktorý mal čestnú úlohu prejsť s povozom na druhú stranu rieky. Tomu však predchádzala stavba „cesty“ na ľade, ktorú nazývali Eisweg. Priechod cez ľad vybudovali tak, že oba brehy spojili nie veľmi strmou rampou z brvien a dosiek. Na ľad nakládli slamené rohože, ktoré mierne poliali, aby primrzli k ľadu. Kone potom mohli touto cestou prejsť bez toho, aby sa pošmykli.

Keď staviteľ priechodu usúdil, že ľad je dostatočne pevný, vybraný furman sa vybral na petržalskú stranu Dunaja. Tam ho už čakala slávnostná hostina. Keď si prievozník aj jeho kôň oddýchli, vybrali sa naspäť do mesta. Obyvatelia brehu na strane mesta ho rovnako oslavovali, furmana čakala hostina aj štedrá odmena za statočnosť. Po hostine sa na prechádzku cez ľadom pokrytý Dunaj vybrala celá mestská rada.

Prvý upravený prechod cez zamrznutú rieku, Eisweg", sa spomína v roku 1595.

Poslednú cestu cez ľad postavili 26. januára 1626. Jazda cez Dunaj sa v ten osudný deň skončila tragicky – ľad sa prelomil a zmizol pod ním furman aj voz s koníkmi.

Cez Dunaj aj s ťažkou muníciou

Cez hrubo zamrznutý Dunaj sa odvážili prejsť aj početné cisárske vojská spolu s kanónmi a ťažkou výzbrojou. Stalo sa tak v rokoch 1586 a 1601. O päť rokov neskôr sa vojaci dokonca utáborili na ľadovej ploche a nebáli sa ani založiť si tam oheň a upiecť vola. Hrubý ľad ich bez problémov udržal.

Zdroj: J.Čomaj, Petržalka, Engerau – Ligetfalu. Albert Marenčín, 2008
B. M. Ferjenčík, Ľady na Dunaji I., Bratislavský kuriér, ročník IV., číslo 23