Bratislavské jazerá na jar vyplavujú telá MŔTVYCH rýb. Hrozí ľuďom NÁKAZA?

Ryby majú väčšinou primitívny imunitný systém, ktorý začína fungovať pri teplote nad 14 stupňov Celzia, preto je toto obdobie apríla a mája kritické.

27. máj 2022 KAW Rôzne Správy

S príchodom teplejších dní pri prechádzke okolo jazier možno veľmi často natrafiť na uhynuté ryby. Netreba sa hneď zľaknúť, ide o prirodzený jav.

Oslabené ryby

Predseda Rybárskeho zväzu Petržalka Jozef Mikulášik pre redakciu Bratislava24 vysvetlil, že „teplota vody sa na jar zvyšuje a oslabeným rybám dochádzajú zimné rezervy.“

Úhyn nastáva aj preto, že ryby sú vo svojich zimoviskách často vyrušované náletmi kormoránov. Tie ich napadnú, neraz poškodia a neskonzumujú. Rybám tak hrozí ochorenie vo zvýšenej miere. „Na Draždiaku v Petržalke často v zime vidieť aj 20 – 30 kormoránov, ktoré ryby "cvaknú“ a poškodia. Ryby sú potom vyčerpané a náchylné na virémiu," vysvetlil Mikulášik.

Ryby majú väčšinou primitívny imunitný systém, ktorý začína fungovať pri teplote nad 14 stupňov Celzia, preto je toto obdobie apríla a mája kritické.

„Niekedy sa môžu ryby vyčerpať aj kvôli korčuliarom, ktorí sa pohybujú na ľade a ryby sa preto v zime, kedy by mali byť v pokoji, pohybujú hore dole a prichádzajú o tukové zásoby. Potom sú náchylné na choroby,“ dodáva Mikulášik.

Členovia Zväzu rybárov v Petržalke stav uhynutých rýb každý deň monitorujú a chodia ich pravidelne zbierať.

Uhynuté telá zvierat potom putujú do kafilérie. „Pri uhynutých rybách posielame vzorky na pracovisko v Dolnom Kubíne, kde zisťujú príčinu,“ dodáva Mikulášik.

Ochorenia rýb na jar

U kaprov sa na jar vyskytuje aj jarná virémia. Je to nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré postihuje iba kapra. Vírusy vylučujú choré zvieratá cez výkaly, tie sa v organizme rozširujú krvou a postihuje vnútorné orgány. Končí sa to takmer vždy uhynutím kapra. Ak však ryba prežije, vylučuje patogény po celý zvyšok života a ochorenie sa preto môže šíriť ďalej.

Chorý kapor je dýchavičný, krváca pod kožou a má nekoordinované pohyby pri plávaní. Deje sa to vo viacerých slovenských jazerách.

Erytrodermatitída je bakteriálne ochorenie, ktoré spôsobuje zápalové zmeny na koži kapra a nazýva sa tiež kožná vredovitosť. Ryby z postihnutej lokality sa dajú bez problémov konzumovať.

Ľuďom nič nehrozí

Z tiel mŕtvych rýb sa voda nekontaminuje. „Prenos choroby z ryby na človeka možný nie je a ľuďom, ktorí sa kúpu v jazerách, v tomto smere nič nehrozí,“ doplnil na záver predseda rybárskeho zväzu v Petržalke.