Bratislavská divočina: Lesné zvieratá medzi panelákmi nie sú ničím výnimočným
Nie je ničím výnimočným vidieť srnky či diviaky v parku medzi panelákmi. Stretli sa s nimi obyvatelia Dúbravky, ale aj iných mestských častí.
Bratislava sa rozrastá a rozpína. Developeri z prírody v jej okolí odkrajujú rok čo rok kilometre štvorcové lesov a zelene. Nie je potom ničím výnimočným vidieť srnky či diviaky v parku medzi panelákmi. Stretli sa s nimi obyvatelia Dúbravky, ale aj iných mestských častí.
Na začiatku tohto leta sklenené dvere obchodného centra rozbil statný kanec. Poprechádzal sa po chodbách Auparku a odkráčal naspäť do lesa.
Zvieratá stratili plachosť
Zvieratá vyháňa medzi ľudské obydlia najmä fakt, že devastujeme prírodu, v ktorej žijú. „Každý druh lesného zvieraťa má špecifické nároky na priestor a potravu a každý má svoje špecifické schémy správania. Mnohé divo žijúce zvieratá našli v meste vhodný zdroj potravy aj vhodné prostredie na život,“ hovorí zoológ a riaditeľ Prírodovedného múzea SNM Ján Kautman.
„Mnohým druhom sme ich prirodzené prostredie natoľko zdevastovali, že boli prinútené hľadať existenciu v blízkosti človeka, kde paradoxne môžu byť lepšie podmienky pre život ako v ich pôvodnom, ale už zničenom, prirodzenom prostredí,“ pokračuje Kautman.
Železná studnička rušnejšia ako centrum
Ďalším faktorom, kvôli ktorému sa zvieratá približujú, je postupná strata ich plachosti. V lesoch, kde prirodzene žijú a v ich blízkosti, sa totiž veľmi často stretávajú s ľuďmi. „Zvieratá si na nich už zvykli a stratili prirodzenú plachosť. Napríklad na Železnej studničke sa niekedy pohybuje viac ľudí ako na korze v centre mesta,“ dodáva zoológ.
V súčasnosti sa na okraji Bratislavy bežne vyskytuje diviak, pretože záhrady mu poskytujú dobrý zdroj potravy, ktorej je v lese stále menej. Stavy diviakov sú umelo udržiavané. Potom niet divu, že zvieratá vyhľadávajú zdroje potravy v obciach, kde jej zas vďaka ľuďom nachádzajú dostatok bez veľkých prekážok.
Hladné, zatúlané aj vystrašené dopravou
Zvieratá prichádzajú k ľudským obydliam najmä v zime. Deje sa tak v Dúbravke, v okolí Pečnianského lesa aj Lida. „Srna a daniel môžu žiť na okrajoch, prípadne vo zvyškoch lesov. V zime často hľadajú potravu bližšie k civilizácii, ale môžu byť aj náhodne zatúlané alebo zahnané autodopravou do rušnejších častí mesta,“ vysvetľuje Kautman.
My, ľudia, v skutočnosti zaberáme priestor, v ktorom zvieratá žili ako prvé. Ako píše jedna z obyvateliek Dúbravky na sociálnej stránke mestskej časti: „Kedy už konečne ľudia pochopia, že tu nie sme sami…? Postavme zatiaľ zvieratkám aspoň krmeľce pri obchodnom dome.“