Bratislavské NAJ: Kempelen bol technický génius. Jeho šachový stroj porazil ruskú cárovnú aj Napoleona

V Bratislave sa narodilo mnoho nadaných a zručných ľudí. Jedným z tých, ktoré šírili dobré meno nášho mesta aj za hranicami Uhorska, bol technický „čarodejník“ Ján Wolfgang Kempelen. Svojou šikovnosťou, veľkým technickým talentom a tiež znalosťou siedmich jazykov ohromil aj Máriu Teréziu, ruské veľkokniežatá, ba aj cárovnú Katarínu II.

Majster mechanizmov

Kempelen sa narodil 23. januára 1734 v rodine colného úradníka. Mal sedem súrodencov, z ktorých bol najmladší. Jeho talent sa prejavil pomerne skoro, a tak nadaného chlapca po absolvovaní základnej školy poslali študovať do Rábu (dnešného Gyõru) a odtiaľ do Viedne. Venoval sa právu a filozofii.

Po úspešnom absolvovaní štúdií sa vrátil do Bratislavy, kde sa stal tajomníkom uhorskej dvornej komory. Tam strávil väčšinu svojho pestrého života. Viac ako k úradníckej kariére ho to však ťahalo k technike a konštruovaniu rôznych mechanizmov. Neskôr sa stal z poverenia panovníčky Márie Terézie riaditeľom soľných baní pre celé Uhorsko. Poznal až sedem rečí, čo mu umožnilo pohybovať sa na panovníckom dvore, kde ho často poverovali politickými a hospodárskymi úlohami.

Kempelenov mimoriadny technický talent pomohol dostať vodu na Bratislavský hrad, pretože vymyslel zvláštne čerpadlo, ktoré prepojil s Dunajom. V Schönbrunne postavil vodomet, architektonicky viedol stavbu Budínskeho hradu, pre ktorý navrhol aj vodovod, a stavbu divadla. Žitný ostrov mu vďačil za zavodňovacie zariadenie, ktoré skonštruoval.

Autor lietajúceho mosta

Vďaka nemu vznikol v Bratislava aj takzvaný „lietajúci“ most cez Dunaj. Most bol vlastne vynikajúco technicky vyriešenou kompou, ktorá pozostávala z 10 člnov pevne zakotvených na dne rieky. Most sa dal rýchlo rozobrať aj naspäť poskladať.

Spomínaný mechanizmus zachránil Bratislavu aj pred Napoleonovým vojskom v roku 1805. Francúzska armáda totiž počítala s tým, že bleskovo cez most prejde a rýchlo zaútočí na mesto. Mesto sa však o plánoch Napoleona dozvedelo a ešte než sa tábor vojakov rozložil v Petržalke, podarilo sa im most rozobrať a nepriateľovi zmariť plány. Vojakom potom nezostalo nič iné, len strieľať z dela. Napoleonova armáda Bratislavu dobyla až v roku 1809.

Geniálny šachový automat

Kempelen sa nesústreďoval iba na veľké technické projekty. Venoval sa aj postihnutým ľuďom a snažil sa svojimi vynálezmi zlepšiť kvalitu ich života. Invalidi ocenili jeho prototypy umelých končatín, pre nevidiacich zostrojil špeciálny písací stroj. Neskôr ho daroval nevidomej speváčke z Viedne.

Najviac sa však preslávil svojím priam čarodejníckym automatom v podobe tureckého hráča šachu. Predstavil sa s ním prvý raz v roku 1789. Svet žasol a nechápal. Skvelý „Turek z Bratislavy“ totiž porazil takmer každého súpera. Hrali s ním také osobnosti, akými boli Napoleon, ruský veľkoknieža Pavol, pruský kráľ Fridrich II. a ruská cárovná Katarína II.

Turecký „hráč“ šachu sedel za uzavretým stolíkom, v ktorom sa skrýval dômyselný strojový mechanizmus. Ten viedol pri ťahu ruku figuríny.

Ak sa vám zdá, že ste takýto hrací automat videli vo výklade v centre Bratislavy, máte pravdu. Je to však iba jeho napodobenina. Originál sa údajne dostal až do americkej Philadelphie, kde v polovici 19. storočia zhorel pri požiari.

Šachový automat priniesol Kempelenovi slávu aj peniaze. Neustrnul však potom na mieste a venoval sa najmä „hovoriacemu“ mechanizmu. Automat, ktorý na divákov „prehovoril“, bol kombináciou mechov a gájd, ktoré fungovali na princípe napodobenia ľudských hlasových orgánov. Vynálezca si sám musel vytvoriť teóriu zvuku, reči, jazyka a jeho fonetickej stránky. Ako sa sám vyjadril, poslanie prístroja vidí najmä v tom, že „uľahčí hluchonemým naučiť sa reč a vyhnúť sa rečovým chybám“. Moderná veda práve spomínaný prístroj označuje za najvýznamnejší Kempelenov vynález.

Technický génius a vynálezca, na ktorého môže byť Bratislava právom hrdá, zomrel 26. marca 1804 vo Viedni, kde je aj pochovaný.

Zdroj: patentovat.sk