Ružinov si pripomenie hrdinu, ktorý ušiel z koncentráku. Pomenuje po ňom park
Park pred Paneurópskou vysokou školou na rohu Ružinovskej a Tomášikovej ulice bude od júna pomenovaný po Alfrédovi Wetzlerovi.
Alfréd Wetzler bol Žid, ktorého počas druhej svetovej vojny uväznili v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau. Spolu s Rudolfom Vrbom sa im odtiaľ podarilo utiecť. Ich cieľom bolo podať správu o zverstvách, ktoré sa v tábore diali.
Zabudnutá osobnosť
Návrh na pomenovanie tohto verejného priestranstva po Wetzlerovi schválili ešte v novembri 2019 ružinovskí miestni poslanci a minulý týždeň ho odsúhlasili aj bratislavskí mestskí poslanci. Alfréd Wetzler je podľa starostu Ružinova Martina Chrena „veľká zabudnutá osobnosť našich dejín“.
„Dlhé roky pracoval po vojne v ružinovskej knižnici a preto je spojený s Ružinovom. Aj pri príležitosti 75. výročia úteku z koncentračného tábora spolu s Vrbom si myslím, že je vhodná príležitosť si ich takto pripomenúť,“ uviedol Martin Chren s tým, že mestská časť vedie rokovania zároveň o možnom umiestnení Wetzlerovej sochy do parku.
Amfiteáter aj výbeh
Na rozvoji Wetzlerovho parku mestská časť už tri roky intenzívne pracuje s architektom Branislavom Kaliským a jeho tímom aj s hlavným mestom. „Rozpracovaný je malý externý amfiteáter, Ružinov už spustil výbeh pre psy, vysadených bolo takmer 100 nových stromov. Čaká nás ešte celkové skrášlenie, úprava chodníkov a snáď aj chystané jazierko, kde je problém s pozemkami. Korona mestu nedovolí investovať tento rok, ale celý projekt je hotový, schválený, čaká len na peniaze,“ dodal starosta.
Ružinovčan
Alfréd Wetzler sa narodil 10. mája 1918 v Trnave a zomrel 8. februára 1988 v Ružinove. Spolu s ďalším slovenským Židom Rudolfom Vrbom spísali po úteku z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau 32-stranovú správu. Tá obsahovala detailné nákresy tábora, štatistiky o väzňoch a popisovala aj spôsob, akým boli väzni mučení a splyňovaní. Dovtedy nemali spojenci k dispozícii žiadny natoľko podrobný plán fungovania tábora. Podľa mnohých práve táto ich správa pomohla zachrániť státisíce ľudských životov. Podľa Wetzlerovej knihy „Čo Dante nevidel“ natočil režisér Peter Bebjak film Správa. Wetzlerovi in memoriam udelili verejné ocenenie mestskej časti.