Ako vyzeral silvestrovský deň v minulosti? Nechýbala ani tradičná veselica
Posledný deň v roku sa v minulosti niesol v znamení tanečných zábav, slávnostného jedla aj rôznych zvykov. Ako vyzeral Silvester našich predkov?
V dnešnej dobe oslavujeme posledný deň v roku najčastejšie na námestiach v spojení s hudbou a ohňostrojom, na chatách v kruhu najbližších alebo doma pri silvestrovskom programe v televízii.
V Bratislave sa Silvester zvykol oslavovať vo vinárňach, reštauráciách, kaviarňach či v Redute. O polnoci si Bratislavčania pripíjali Palugyayovým alebo Hubertovým sektom, obľúbeným nápojom starej Bratislavy bol aj warmlich.
Tanečné zábavy kedysi
V minulosti boli oslavy konca roka doprevádzané aj tanečnými zábavami, ktoré sa v mestách aj na vidieku konali v obecnom dome alebo v krčmách. „Silvestrovských zábav sa zúčastňovala najmä mládež, pre ktorú to bolo vítané spestrenie konca roka,“ prezradila etnologička Katarína Nádaská.
Na silvestrovskom stole nemohlo chýbať ani slávnostné jedlo. Podľa etnologičky bola večera na Silvestra rovnaká ako na Štedrý večer s tým rozdielom, že sa mohlo jesť aj mäso. Na slávnostne prestretom stole bolo tiež viac druhov jedál. Atmosféru večera posledného dňa v roku už v minulosti dotvárali mládenci streľbou a práskaním bičom.
Silvestrovské zvyky
K silvestrovským oslavám patrili v minulosti aj rôzne zvyky. Poslednému dňu v roku sa kedysi hovorilo aj „starý rok“ alebo „babí deň". Najmä na dedinách chodili tzv. kurine baby, čo boli mládenci prezlečení za ženy.
„Jeden mal na hlave zo slamy upletený veniec imitujúci slamené hniezdo, do ktorého chodia znášať sliepky vajcia, druhý mal sukňu zo slamy a bol opásaný povrieslami,“ priblížila silvestrovský zvyk Nádaská. V každom dome si z nich domáci vytiahli byľku slamy, ktorú potom dali sliepkam do hniezda, aby v budúcom roku dobre znášali vajcia.
Medzi zvyky patrilo aj zametanie smetí nie von, ale do kúta miestnosti, aby sa niekto „nevymietol“ z domu, teda aby nezomrel.
Ilustračný obrázok
