VIDEO: Tomáš sa vybral po trase niekdajšieho Mlynského ramena Dunaja behom

Tomáš je rekreačný bežec a amatérsky filmár. Krása prírody mu učarovala natoľko, že nezostal len pri jej pozorovaní. V hlave mu skrsol skvelý nápad, ako poklady prírody priblížiť aj tým, ktorí k nej nemajú až taký silný vzťah, a to formou videí.

S objektívom v ruke

Po veľmi vydarenom videu, v ktorom zmapoval príbeh vodného toku Vydrica, prišlo na rad už neexistujúce Mlynské rameno Dunaja, ktoré bolo najväčším ramenom Dunaja na území mesta. Na mieste dnešnej Gagarinovej ulice malo šírku približne 100 metrov.

Keď Tomáš náhodou narazil na historickú mapu Bratislavy z roku 1783, na ktorej je zaznačené Mlynské rameno Dunaja, zrodila sa myšlienka zabehnúť si túto trasu s partiou kamarátov. Historickú mapu premietol do súčasnej Bratislavy, zaznačil rameno do existujúcich ulíc mesta, nakreslil si bežeckú trasu a vydal sa po nej s objektívom v ruke.

Po stopách ramena

Počas behu narazil na viacero stôp pripomínajúcich existenciu niekdajšieho Mlynského ramena. „Počiatočné kilometre sú už natoľko zastavané, že po ramene nenájdete ani náznak. Prvé stopy badať až pri kúpalisku Delfín, ktoré je situované do priehlbiny práve po bývalom ramene. Tieto priehlbiny sú viditeľné aj v ďalších častiach trasy, a to aj vďaka tomu, že sú (logicky) menej zastavané. Zväčša v nich rastú stromové aleje, ako napríklad pri Tomášikovej. Tam je ešte pozostatok z cestného mosta, ktorý bol nad ramenom, no dnes sa už ani nedá považovať za most (viď. foto v galérii),“ opisuje Tomáš.

Beh ukončil na mieste, kde sa posledný zvyšok Mlynského ramena vlieva do Malého Dunaja. „Bol to zaujímavý mestský beh. Avšak smutné je, že na miestach, kde pred pár stovkami rokov pokojne pretekalo dunajské rameno a okolo na ostrovoch rástli ovocné sady, sú dnes ropné a toxické znečistenia. Čo tu bude za ďalšie stovky rokov?“ zamýšľa sa Tomáš.

Trasu s dĺžkou 12,5 km prebehol s kamarátmi miernym tempom za 1,5 hod., pričom veľakrát museli prechádzať cez cestu a samotný beh podľa Tomáša pekný nie je. Trasa totiž vedie cez prudko zastavané územia, prípadne okolo stavenísk.

Mlynské rameno

Mlynské rameno slúžilo v rokoch 1873 – 1966 ako otvorený kanál na odvádzanie odpadových vôd z Chemických závodov Juraja Dimitrova do Malého Dunaja.

Veľká časť ramena postupne rozširovaním mesta a reguláciou toku Dunaja zanikala. V roku 1966 úradne povolili vznik skládky odpadu v bývalom Mlynskom ramene, takmer pri jeho vyústení do Malého Dunaja. Chemické závody Juraja Dimitrova začali do ramena nákladnými autami navážať chemický odpad, a to bez akejkoľvek izolácie dna.

Následky vtedajších rozhodnutí hygienikov znášajú obyvatelia Vrakune, Podunajských Biskupíc, Rače, Ružinova, ale aj Žitného ostrova dodnes. Problém kompetentní stále neboli schopní riešiť komplexne. Viac ako desaťročné vrstvy chemického odpadu navezené do Mlynského ramena sa v roku 1979 jednoducho prikryli zeminou, čo však nezabránilo nekontrolovateľnému úniku znečistenia v tesnej blízkosti vodohospodársky chránenej oblasti Žitný ostrov.

V súčasnosti je rozbehnutý proces sanácie skládky vo Vrakuni, momentálne prebieha verejné obstarávanie. So samotnou sanáciou metódou enkapsulácie by sa malo začať v priebehu roka 2018. Viac info TU.

zdroj: www.geocaching.com