Šokujúce zistenia okolo obchvatu Bratislavy. Celý projekt môže byť predražený až o miliardu

„Podľa našich analýz môže byť tento obchvat predražený oproti tradičnému obstarávaniu až o miliardu eur,“ zdôraznil riaditeľ INEKO Peter Goliaš. Zároveň, v prípade realizácie tohto projektu sa môže podľa jeho slov vytvoriť skrytý dlh štátu na úrovni 2 až 3 percentá hrubého domáceho produktu (HDP). „Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok už dokonca uvádza, že výška tohto skrytého dlhu môže byť 2,4 percenta HDP,“ dodal.

Podpisom zmluvy na výstavbu obchvatu ako PPP projektu sa totiž štát zaviaže dlhé roky dopredu splácať splátky za výstavbu a prevádzku diaľnice. Tieto splátky sa však v danej chvíli nezapočítavajú do deficitu ani do dlhu. Reálne ale vláda má záväzky, keďže splátky musí pravidelne uhrádzať.

Niekoľko chýb

Inštitút zverejní finančný model, kde detailne zverejní všetky prepočty, ktoré ho vedú k záveru, že PPP projekt môže byť predražený o miliardu eur. Okrem iného ale uvádza, že štúdia realizovateľnosti, ktorá porovnávala výhodnosť výstavby obchvatu cez PPP projekt v porovnaní so štandardným modelom, bola urobená narýchlo a v konflikte záujmov.

Inštitút v nej pritom našiel niekoľko chýb. Len ich opravením dospel k tomu, že PPP projekt nie je výhodnejší o vyše 300 miliónov eur oproti tradičnému modelu výstavby, ale naopak, že je o vyše 500 miliónov eur nevýhodnejší. Napríklad, že v štúdii boli nadhodnotené stavebné náklady či financovanie štandardného variantu výstavby a nekonzistentné boli aj predpoklady pri výpočte úžitkov pre cestujúcich. „Je tam veľký počet skreslení, ktoré zvýhodňujú variant PPP,“ opísal Marian Jánoš z INEKO.

Prečítajte si tiež: O obchvat Bratislavy budú v druhom kole súperiť štyri konzorciá

V štúdii sa okrem iného podľa jeho slov nezohľadnila vyššia zostatková cena diaľnice pri výstavbe bežnou formou. Predpokladá sa v nej totiž, že takáto diaľnica by sa začala prevádzkovať o sedem rokov neskôr. V tom prípade by mala mať vyššiu životnosť a vyššiu zostatkovú cenu, s čím ale štúdia nepočítala.

Zároveň sa podľa INEKO spracovateľ štúdie odvoláva na ministerstvo dopravy, keď hovorí, že s výstavbou cesty bežnou formou by bolo možné začať až o sedem rokov neskôr než ako pri PPP projekte. „Tento kľúčový predpoklad priniesol vyše miliardu v prospech PPP, ale nezakladá sa na žiadnej nezávislej analýze,“ dodal Jánoš.

Posun výstavby

INEKO pritom za najpesimistickejší možný predpoklad odhaduje posun výstavby pri bežnej forme nie o sedem, ale o 5,5 roka neskôr. „To prináša skoro 200 miliónov eur v neprospech variantu PPP,“ dodal Jánoš.

Odvoláva sa pri tom na ekonomický rast a stúpajúci výber daní, ktorý smeroval k zvyšovaniu očakávaných príjmov štátu spolu o vyše 1,9 miliardy eur za tri roky. Podľa INEKO by tak vláda mohla a mala hľadať zdroje na financovanie úsekov obchvatu Bratislavy zo štátneho rozpočtu už v najbližších rokoch.

Inštitút zároveň upozornil na niekoľko zlyhaní, ktoré podľa neho v prípade obchvatu Bratislavy urobilo ministerstvo dopravy. V prvom rade prijal rezort podľa Jána Kovalčíka z inštitútu rozhodnutie o výstavbe obchvatu cez PPP projekt bez kľúčových dát o doprave. „Dodnes ministerstvo nevie, akú časť dopravy z preťažených úsekov D1 v Bratislave dokáže diaľnica D4 prevziať na seba,“ upozornil Kovalčík.

Pripravovaná diaľnica D4 totiž predovšetkým pomôže tranzitnej doprave, ktorá je ale v Bratislave okrajová. Preto by bolo podľa INEKO namieste pozrieť sa predovšetkým na možné riešenia kľúčovej dopravy, ktorou je vnútromestská doprava a doprava tvorená každodenným dochádzaním za prácou, či už v rámci Bratislavy, alebo z regiónu smerom do hlavného mesta.

Toto je práve doprava, ktorá dominuje a ktorá preťažuje cesty. Napríklad na Prístavnom moste predpokladá inštitút odľahčenie dopravy po dobudovaní PPP projektu len o 13 percent. „Žiaľ, vyrieši to oveľa menej, ako sa všeobecne očakáva,“ dodal Kovalčík.

Inštitút preto vyzval ministerstvo, aby nepokračovalo v obstarávaní firmy, ktorá má obchvat postaviť formou PPP projektu. A to až dovtedy, kým riadne a neskreslene posúdi prínosy a náklady projektu, a tiež aj možnosti financovania ciest D4 a R7 zo štátneho rozpočtu.

Prečítajte si tiež: Ministerstvo dopravy tvrdí, že obchvat Bratislavy lacnejšie postaví súkromník než štát