Hlavné mesto má svoj PRVÝ komplexný klimatický plán
Cieľom je zníženie emisií skleníkových plynov o 55 percent do roku 2030 a posilnenie ochrany obyvateľov pred negatívnymi dôsledkami zmeny klímy.
Navrhnuté opatrenia sa týkajú nielen magistrátu a mestských spoločností, ale aj obyvateľov i firiem. Koordinovať ho bude klimatická kancelária, ktorú zriadili v novembri 2023.
„V praxi to znamená, že v oblasti napríklad adaptácie a udržateľnej dopravy budeme pokračovať v tom, čo robíme. Nový je rozvoj energetiky a energetickej efektívnosti a zavádzanie, respektíve zvýšenie produkcie energie z obnoviteľných zdrojov,“ uviedla pre TASR Soňa Andrášová z tímu klimatickej kancelárie.
65 opatrení
Akčný plán pre udržateľnú energetiku a klímu hlavného mesta vznikol ako odpoveď na klimatické výzvy, ktorým čelí aj Bratislava.
Obsahuje 16 strategických priorít a 65 opatrení, ktoré sú organizované okolo štyroch strategických cieľov.
Ide o zníženie tvorby skleníkových plynov do roku 2030 oproti roku 2005 o 55 percent a prípravu mesta na dosiahnutie klimatickej neutrality v roku 2050. Rovnako tak zlepšenie adaptácie mesta na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy vrátane zlepšenia krízového manažmentu.
V neposlednom rade je to tiež posilnenie spolupráce s občanmi a firmami na riešení klimatickej zmeny. Plán totiž neobsahuje len opatrenia pre mesto a mestské organizácie na zníženie emisií, na ktoré majú priamy vplyv, ale definuje aj opatrenia, ktoré by mali realizovať aj obyvatelia a firmy.
Komplexný materiál
„Mesto chce prepájať a koordinovať rôznych aktérov a chce im ísť príkladom, aby sa zníženie emisií skleníkových plynov podarilo v čo najväčšej miere,“ poznamenala Andrášová.
Niektoré opatrenia bude možné financovať z vlastných zdrojov či eurofondov, pri niektorých sa navrhuje využitie úverových zdrojov.
Keďže akčný plán je komplexným materiálom, na prvé roky implementácie je vybratých desať kľúčových opatrení. Ide napríklad o zavedenie energetického manažmentu na budovách mesta s cieľom ušetriť aspoň 35 percent energií, inštaláciu fotovoltických elektrární na objektoch v majetku mesta, ktoré pokryjú aspoň 20 percent ročnej spotreby elektriny či dokončenie modernizácie verejného osvetlenia.
V pláne je tiež revitalizácia 15 parkov a verených priestorov, vybudovanie a modernizácia desiatich kilometrov električkových tratí, výsadba 25-tisíc stromov a kríkov, inštalácia 80 pitných fontánok či vybudovanie 400 nových nabíjacích staníc pre osobné elektrické autá. Opomenutá nie je ani snaha znižovať emisie v teplárenstve.
Akčný plán schválilo koncom minulého týždňa bratislavské mestské zastupiteľstvo.
Ilustračné foto