Bratislavské NAJ: Najstarší príbytok bratislavského kata stál v centre mesta

Keďže sa Právo meča v Prešporku neuplatňovalo príliš často, kat zastával v stredoveku okrem stínania hláv aj množstvo iných funkcií.

Stredovekí kati boli majetní ľudia, v krčmách mali vlastný stôl, za ktorý si nik nesadal. V meste bol kat vážený, vykonával záslužné povolanie – trestal zločincov, ktorí sa voči spoločnosti niečím previnili.

Záslužné povolanie

Napriek tomu toto remeslo nikto dobrovoľne vykonávať nechcel. Povolanie kata sa dedilo z otca na syna. Ak sa katovi narodila dcéra, smela sa vydať len do rodiny kata. Ak kat zomrel bezdetný, jeho úrad zostával dlho prázdny. Mesto malo problém nájsť nového kata, a tak si ho museli požičiavať z iného mesta.

S tým sa ale spájalo množstvo problémov pre mesto. Katovi museli nemálo zaplatiť, museli mu zabezpečiť sprievod, ubytovanie a stravu. Keďže kata nebolo jednoduché ubytovať v niektorom z meštianskych domov, načas prepustili väzňov a kata s pomocníkmi ubytovali v žalári.

Prešporský kat

Kat musel byť zručný vo svojom remesle, musel byť poslušný a telesne aj duševne zdravý. Keďže sa Právo meča v Prešporku neuplatňovalo príliš často, kat zastával v stredoveku okrem stínania hláv aj množstvo iných funkcií.

Kat bol správcom radnice. Na radnici udržiaval dvor, zabezpečoval vykurovanie priestorov radnice, čistil verejné budovy a na starosti mal aj odchyt túlavých psov a mačiek. Postupne sa však funkcie kata v meste kumulovali. Spravoval tiež mestský nevestinec na dnešnej Obchodnej ulici, kde jeho manželka zastávala funkciu gazdinej. K povinnostiam kata patrilo aj pálenie samovrahov.

Bývanie v centre mesta

Hoci mal prešporský kat práce vyše hlavy, na adresu sa rozhodne sťažovať nemohol. V pôvodnom Jakubovom dome (dnešná radnica) zriadilo mesto prvý žalár. V 15. storočí zriadili v novoupravenej budove väznicu, ktorá sa nachádzala v suteréne, kde bola aj levia jama a mučiareň. Vedľa mučiarne mal kat svoju izbu. Vchod do katovho príbytku bol z dnešného Primaciálneho námestia.

Začiatkom stredoveku kati vykonávali popravy len sťatím mečom alebo sekerou. Svoje remeslo cvičili na stohoch slamy, ktoré nahrádzali hlavy odsúdených. Používali pri tom väčšinou dvojsečný meč. Ľudia si kata prestali vážiť v časoch, kedy sa začal zúčastňovať na mučení – štvrtenie, lámanie kolesom. Manželka kata musela pri špinavých prácach svojmu mužovi pomáhať.

Prešporčania začali katom napriek jeho potrebnej práci, ktorú vykonával pre spoločnosť, opovrhovať. Už nemohol bývať v radnici. V 16. storočí sa musel spolu s rodinou odsťahovať do odľahlejšej časti mesta, k mestským hradbám.

Kat vzbudzoval v ľuďoch odpor. V kostole bola pre neho vyhradená lavica, kde sedel so svojou rodinou a pomocníkmi.

Zdroj: bratislava.dnes24.sk

Odporúčame