Aké tajomstvo ukrývajú lužné lesy pri Slovnafte?
Neďaleko rušného centra Bratislavy sa každý podvečer deje podľa ochranárov výnimočná vec. Do lužného lesa pri Slovnafte sa za súmraku zlietavajú desaťtisíce havranov.
„Spoločne sa usadia na stromy a skoro ráno a ešte za tmy sa opäť rozletia do polí, a to i niekoľko desiatok kilometrov ďaleko,“ povedal Michal Noga z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku.
Havrany sa zlietavajú k spoločnému prenocovaniu. Noga nedokáže vysvetliť, prečo si vybrali práve toto miesto. „Je však pre nich známe desiatky rokov,“ vysvetlil. Myslí si, že pri výbere nocoviska sú havrany veľmi konzervatívne. „Nech sú však dôvody akékoľvek, ich večerné stretnutie je úchvatným divadlom aj pre dlhoročných ornitológov,“ konštatoval.
Prečítajte si aj: OBRAZOM: Američan v našich končinách. Pozrite sa, aký tvor objedá rastliny v slovenských riekach
Najbystrejšie druhy
Krkavcovité vtáky patria vo vtáčej ríši medzi najbystrejšie druhy. Zástupcom tejto čeľade je krkavec, patrí sem i vrana, straka, kavka, sojka a málo známa orešnica. Ide o spoločenské vtáky. Najpočetnejšie kŕdle z nich vytvára práve havran čierny. Na Slovensku sa s ním možno stretnúť celoročne.
Na jar a cez leto sa podľa ornitológov vyskytuje v bezprostrednom okolí hniezdnych kolónií. „Vtedy ich na juhozápadnom Slovensku registrujeme len dve desiatky, spolu v nich hniezdi približne 2-tisíc párov,“ povedal Noga.
Tento počet však podľa neho niekoľkonásobne prevýšia veľké kŕdle havranov priletujúce začiatkom októbra z Ruska, Ukrajiny či Bieloruska. Na Slovensko chodia prezimovať. Čoskoro by už mali odletieť. Havrany možno pozorovať priamo v mestách, na poliach či v orechových alejach. Na orechoch si totiž rady pochutia.
Nie sú „škodné“
Havrany, vrany či straky sú zaradené medzi poľovnú zver s prívlastkom „škodná“. Ornitológovia s tým nesúhlasia. Podľa nich nie je žiadna štúdia dokazujúca ich negatívny vplyv na prírodu a dosah na populáciu zajacov či bažantov. Každý rok príde podľa poľovníckych štatistík o život vyše 6-tisíc strák a 300 havranov.
Ľudia si podľa Nogu neuvedomujú, že odstrelom spomínaných vtákov je ohrozený i vzácny druh dravca – sokol červenonohý. Ten si vlastné hniezdo nestavia, no využíva práve hniezda strák a kolónie havranov.
Ornitológovia z Ochrany dravcov na Slovensku sa s viacerými poľovnými združeniami dohodli, aby po dobu piatich rokov neusmrcovali krkavcovité druhy. „Teší nás, že k tomu pristúpili,“ dodal Noga.
Prečítajte si aj: Našli sme hladného obra medzi motýľmi