Zmena zákonov i stavebná polícia versus čierne stavby

Podľa Alojza Hlinu (nezávislý), ak bude zbúraná jedna čierna stavba, situácia sa upokojí a stavebná polícia nebude potrebná. Keď totiž nebude efektívna, stane sa iba dodatočnou nákladovou položkou, doplnil.
Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smer-SD) je za vznik takejto polície, ak bude mať kompetencie na zastavenie čiernej stavby. „Zbúranie čiernej stavby umožňuje aj súčasný zákon, ale stavebník ju obyčajne dotlačí do štádia, kedy sa skôr dodatočne povolí,“ povedal Ftáčnik, ktorý je starostom najväčšej mestskej časti Petržalka. Dodal, že takúto stavbu treba zastaviť a potom ju odstrániť, ak je v rozpore s verejným záujmom.
Parlamentná poslankyňa Magdaléna Vášáryová (SDKÚ-DS, KDH, SaS, Most-Híd, OKS) tvrdí, že najväčšou chybou je absencia urbanistickej vízie Bratislavy a jej premietnutie do územného plánu. V prípade jej víťazstva sa stane urbanistom mesta medzinárodne uznávaný odborník. Tento krok spolu so zmenou stavebného zákona, kde by mal dominovať paragraf o stavebnej polícii, určite prinesie možnosti ako zabrániť vzniku čiernych stavieb a zmenám v architektonických plánoch stavieb. Za nedostatočnú považuje súčasnú legislatívu rovnako Ján Budaj (Zmena zdola, DÚS, DS).
Okrem presadenia stavebnej polície treba podľa Mareka Blahu (SZ, SDĽ) zmeniť zákon o miestnych daniach a poplatkoch, aby sa dala zaviesť tzv. developérska daň. Išlo by o platbu za každé nové parkovacie miesto a štvorcový meter novopostavenej plochy. Jozef Bonko (nezávislý) je za výraznú novelizáciu stavebného zákona najmä v represívnej časti voči stavebníkom, ktorí sa ho pokúšajú obísť. Vznik stavebnej polície je však podľa neho otázny. „Tieto úlohy by vedel riešiť aj policajný zbor, ak by mu to umožňoval zákon,“ uzavrel Bonko.
Na post primátora kandiduje aj Stanislav Pánis (Slovenská národná jednota), ktorý nevyužil možnosť vyjadriť sa k téme.

Zdroj: TASR