Zmeň svoje správanie, pomôž klíme

Postupne prichádzame o štyri ročné obdobia, ako ich poznáme, čo má ďalekosiahle dôsledky na všetky ekosystémy. Je čas na zmenu správania, začať môže každý od seba aj malými krôčikmi. Trnavská Baterkáreň pripravila desatoro pravidiel na to, ako to každý doma jednoducho zvládne.

Odpoveďou na otázky klimatickej krízy sú princípy obehovej ekonomiky, spojenie síl spoločností, priemyslu a jednotlivcov, aby sme tieto prejavy ďalej nezhoršovali. Horúčavy, povodne, ničivé požiare, extrémne suchá či lejaky. Na zdravie človeka môže mať zmena počasia nepriaznivé následky. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zmena klímy v roku 2000 zapríčinila až 150-tisíc úmrtí. Odborníci odhadujú, že do roku 2040 sa tento počet zvýši až na 250-tisíc ročne. Riešením je zmena v správaní nás všetkých.

Čo vieme urobiť už dnes

Masívny vplyv priemyselných gigantov, energetiky a fosílneho priemyslu na zhoršovanie skleníkového efektu je kľúčový. Zmena musí byť systémová, tlačiť na ňu musí každý jeden z nás. Uvedomme si preto, na čo máme priamy dosah, čo môžeme už teraz ovplyvniť. Jednoduchou úpravou každodenných návykov, zmenou svojho nákupného správania vieme motivovať svoje okolie a prispieť k ekologickejšiemu a zdravšiemu životu celej spoločnosti. Zároveň sa snažíme vplývať na svojich zastupiteľov, aby prijímali čo najambicióznejšie rozhodnutia v záujme ochrany klímy.

V Trnave napríklad funguje už druhý rok úspešný projekt na podporu udržateľnejšieho života, Baterkáreň. Komunitné reuse centrum založili mladé aktivistky Simona Hlaváčová a Jana Reháková, ktoré majú ekologické návyky už vo svojej DNA a učia ich aj ostatných.

„Klimatická kríza otvára otázky, na ktoré dokáže odpovedať obehová ekonomika. Preto jej princípy sprístupňujeme verejnosti zrozumiteľne a najmä prakticky, aby sme priamo pôsobili na zmenu návykov. Tým umožňujeme a uľahčujeme osobnú adaptáciu na prejavy zmeny klímy v našej oblasti. Chceme byť blízko komunite, preto je naša činnosť sústredená najmä v prvom komunitnom reuse centre na Slovensku, v Baterkárni. V priestore, ktorý nás učí, že máme nádej na zelenšiu budúcnosť,“ hovorí Simona Hlaváčová.

Hlavnou ideou centra je naučiť komunitu nevytvárať odpad a dávať hodnotu už vyrobeným veciam. Do reuse centra tak môžu ľudia odložiť funkčné veci, ktoré sami nepotrebujú, no pre iných majú stále využitie. Ekologické aktivistky organizujú swapy, prednášky a tvorivé dielne. V čase pandémie fungujú stále ako drogéria (bezobalová) s dodaním v rámci Trnavy zadarmo. Svoje vzdelávacie aktivity presunuli viac do online prostredia. „Súčasná pandémia môže byť paradoxne odrazovým mostíkom na to, aby sme sa pokúsili zaviesť do praxe nové zvyky. Sme viac doma a nanešťastie vytvárame väčšie množstvo odpadu. Šetrnejšími návykmi a poctivou separáciou však môžeme náš život prežiť udržateľnejšie,“ dopĺňa Jana Reháková.

Desatoro udržateľnejšieho správania, ktoré si dokáže osvojiť každý z nás

1. Vždy, keď je to možné, auto či autobus vymeňme za bicykel či „pešibus“.
2. Potraviny nakupujme u lokálnych producentov. Varme sezónne a len toľko, koľko reálne spotrebujeme. Jedlom neplytvajme. Prebytky darujme alebo skompostujme.
3. Buďme čo najviac sebestační. Spomeňme si, ako naše staré mamy zvykli piecť domáce pečivo, koláče, vyrábali vlastné maslo či syry. Nenakupujme za každú cenu nové veci, naučme sa tie staré opraviť, prešiť alebo vymeniť za iné, používané.
4. Nakupujme s rozvahou. Zoznam surovín si vopred naplánujme, predídeme tak impulzívnemu nakupovaniu. Väčšinu vecí, ktoré zháňame, nájdeme doma alebo ich zoženieme z druhej ruky, napríklad na swapoch. Ušetríme tak zdroje súvisiace s výrobou nových predmetov (emisie, energie, vodu, financie).
5. Nehromaďme veci, ktoré nepoužívame. Vráťme ich radšej do obehu – darujme známym či do reuse centra, ako je Baterkáreň. Pretrieďme veci, ktoré máme doma, a ak sme ich nepoužívali viac ako rok, pravdepodobne ich naozaj nepotrebujeme. Voľme dobrovoľnú skromnosť.
6. Zvyknime si mať stále poruke látkové nákupné tašky. Samozrejmosťou by mali byť aj látkové vrecká na ovocie a zeleninu. V obchode dajme prednosť potravinám, ktoré nie sú balené v plastoch. Ak je to možné, prírodnú drogériu a kozmetiku nakupujme bez obalu, v čapovanej či sypanej forme.
7. Podporme lokálnych farmárov – mliečne výrobky či vajíčka nakupujme od domácich producentov. Skúsme obmedziť mäsové výrobky napríklad na 1× do týždňa.
8. Dajme šancu DIY (do it yourself – urob si sám), ktoré má aj terapeutický účinok. Deravé oblečenie nemusíme hneď vyhodiť. Naučme sa ho zašiť alebo prešiť na tašku či utierku.
9. Upratujme s väčším ohľadom na životné prostredie. Čistiace prostriedky si vyrobme doma z jednoduchých surovín (ocot, sóda bikarbóna a kyselina citrónová sú skvelými pomocníkmi). Špongiu vymeňme za prírodnú kompostovateľnú lufu, ktorú si môžeme aj vypestovať na balkóne či v záhradke. Ak už nám v domácnosti vznikne odpad, naučme sa ho poctivo separovať.
10. Využívajme obnoviteľné zdroje energie. Zachytávajme dažďovú vodu a používajme ju v záhrade. Myslime na včely a ďalšie opeľovače. Vysádzajme rastliny, ktoré ich lákajú. Vybudujme hmyzí hotel, vtáčiu búdku či dažďovú záhradu. Zvážme vybudovanie zelenej strechy a nezabúdajme ani na správne zateplenie našich domov.

Myslime na to, že sme súčasťou prírody, že ju potrebujeme k spokojnému žitiu.

Aktuálny program udalostí a viac informácií nájdete na www.baterkaren.sk, facebookovom profile BaterkarenTrnava a instagramovom účte baterkaren_trnava.

(PR) – Za obsah a fotografie zodpovedá objednávateľ tejto správy