Ambasádorky Jamieho Olivera o zdravom stravovaní: "Žiadny extrém nie je správny!"

Ako si pamätaté jedlo zo školskej jedálne vy? Niektoré bratislavské deti by vám dnes povedali: Výborné! Nielen o tom, ale aj o zlozvykoch či zdravom a nezdravom stravovaní sme sa rozprávali s ambasádorkou Jamieho Olivera Anetou Orosiovou z Jem iné. Ide o občianske združenie, za ktorým stojí spolu so svojou kamarátkou – rovnako ambasádorkou – Janicou Lacovou.

Kto stojí za Jem iné?

Momentálne dve veľmi dobré kamarátky. Spoznali sme sa dva roky dozadu a spojilo nás práve jedlo. V podstate sme sa v kuchyni obidve motali od malička. Sme tiež dve aktívne ambasádorky Food Foundation Jamieho Olivera, s čím sú spojené aj rôzne ďalšie projekty. Venujeme sa vareniu, edukácii a rovnako tak projektu Food Revolution, ktorý zastrešuje práve Food Foundation, a ktorý sa zaoberá ozdravovaním školského stravovacieho systému.

Kto je Jamie Oliver vieme, ale čo je to Food Foundation?

Ide o americkú neziskovú nadáciu, ktorá vznikla asi štyri roky dozadu. Zameriava sa na vzdelávanie detí v škôlkach a na školách, ľudí na pracovisku alebo v iných komunitách v oblasti zdravého stravovania. Jamie Oliver vydal výzvu na dobrovoľných ambasádorov, ktorí by sa do tohto projektu chceli zapojiť. Janica bola ambasádorkou ešte rok predo mnou, rok po tom, ako projekt odštartoval. Keď som sa pridala ja, bolo nás asi 600. Dnes je to približne tisícka ľudí po celom svete.

Aký je príbeh značky Jem iné? Naozaj jete iné alebo čo to vlastne znamená?

Budem hovoriť za Janicu, nakoľko ona tento názov vymyslela. Začalo to zdravotnými problémami a Janica musela zmeniť svoje stravovanie. Keď sa jej ľudia vypytovali, že čo vlastne jedáva, tak odpovedala, že je iné. Viac to nešpecifikovala a ľudia sa teda chytali za hlavu, že „jeminé“… Je to taká milá slovná hračka.

My sme ale „Jem iné“ a projekt rozbehla Janica sama, pôvodne v online verzii. Keď sme sa zoznámili povedali sme si, viac hláv viac rozumu a pretransformovali sme to do offline verzie, zapracovali sme na projekte školy varenia a cateringovej výroby v Starej tržnici, aby sme sa k ľuďom dostali bližšie. Dnes je nás už s externým teamom takmer 15.

O čom je Jem iné?

Príprava jedla na dennej báze pre školy, škôlky a rôzne prevádzky a zároveň edukácia. Snažíme sa ukázať ľuďom, čo to vlastne je to iné jedlo a čo znamená jesť iné. V zásade ide o návrat k tradičným potravinám, ktoré z našej kuchyne čiastočne vymizli. Snažíme sa nerobiť žiadne extrémizmy v stravovaní. Snažíme sa hľadať v jedlách pestrosť, používať rôzne obilniny, nepreháňať to so živočíšnymi bielkovinami, využívame sezónne a lokálne produkty a pri produkcii sme pravdaže viazaní normami, ktoré stanovilo ministerstvo školstva. No prišli sme na to, že sa to aj tak dá zdravšie.

To, že chceme niekoho učiť a zlepšovať spôsob aj ponímanie stravovania nestačí. Preto ak chceme, aby to fungovalo aj v realite, práve varením ukážeme najlepšie, ako sa to dá. Riešime tiež legislatívu, pripravujeme veľký projekt, kde chceme presadiť aktualizáciu štátnych výživových doporučení pre školské jedálne. Je to dlhodobo trvajúci proces, ktorý nie je jednoduchý, ale my veríme, že sa nám to podarí.

Čo sú to tie tradičné potraviny?

Napríklad špalda, pohánka, pšeno, jačmenné krúpy, kvalitné mäso, poctivé mliečne výrobky, sezónna zelenina…

Ako prebieha váš deň v Jem iné?

Kedže chystáme pre deti obed alebo aj desiaty, musíme vstávať skoro ráno. Takže búdiček o šiestej, sem tam si aj zanadávame trošku (smiech), príchod do kuchyne približne o siedmej kedy sa začína aj celá produkcia. Záleží to pravdaže aj od toho, aké komplikované menu máme na ten deň, či máme aj nejaký catering a podobne. Celá produkcia sa odohráva v Starej tržnici. Tu máme kuchyňu, cateringovú výrobu aj školu varenia. Odtiaľto sa rozváža potom naše jedlo.

Je potrebné pripraviť papierovačky k produkcii, zariadiť logistiku, medzičasom jednať s dodávateľmi a partnermi, kontrolovať kuchárov, preberať tovar a veľa iných vecí. V priebehu dňa máme rôzne stretnutia, pracujeme na jednotlivých projektoch a akciách, ktorých sa zúčastňujeme, občas si odskočíme do fitka. Vo večerných hodinách u nás organizujeme teambuildingy, kurzy varenia a workshopy. Máme štyroch kuchárov a Johnyho ktorý zabezpečuje celý servis, logistiku a niektoré administratívne záležitosti, plus sme tam my dve. Najšťastnejšie by sme boli, teda myslím, že hovorím aj za Janicu, keby sme mohli variť nonstop. To je naša srdcovka aj oddych. Ale treba to aj riadiť, nastavovať a posúvať vpred. No máme skvelý team, na ktorý sa môžeme spoľahnúť.

Ako sa stane človek ambasádorom a čo táto funkcia so sebou prináša?

Vyplníte prihlášku na internete, priblížite projekty, ktoré máte rozbehnuté, prípadne čo plánujete a pošlete svoju žiadosť. Teraz je našou úlohou reportovať naše aktivity do Centrály. Každý mesiac dostaneme tri výzvy, ktoré by sme mali splniť a znova reportovať ako sa nám to podarilo, ako to vnímame, prípadne ako sme to vylepšili. A samozrejme k tomu pridávať vlastné aktivity.

Už ste stretli aj Jamieho Olivera?

Každý sa nás pýta, či sme s ním už varili alebo sa stretli, ale bohužiaľ zatiaľ nie. Veríme, že sa nám to raz podarí. Istý čas to potrvá ale my si počkáme. Už plánujeme (smiech).

Všetci sú dnes vegetariáni, vegáni, paleo, jedia len raw… Ako vnímate tieto rôzne smery v stravovaní?

Všetko je to veľmi relatívne. Každý smer má niečo do seba. Sama som si v zásade prešla asi všetkými. Držím sa systému „z každého rožku trošku“. Ak človek má zdravotné problémy a musí niektoré suroviny vyradiť zo stravy, aby sa telo zregenerovalo, tak mu to neuškodí. Strava by ale mala zostať predovšetkým pestrá a vyvážená. Treba sa tomu zo začiatku možno trochu viac venovať, hľadať dobré potraviny, nájsť zlatú strednú cestu, žiadny extrém totiž nie je správny. A taktiež je potrebné stravu prispôsobiť podmienkam a lokalite, kde žijeme.

… a čo fast food?

Aj fastfood vie byť poctivý. Nie je jedlo, ako jedlo. Burger pripravený z kvalitného mäsa aj žemle si doprajeme občas aj my.

Čomu by sa mali ľudia vyvarovať a na čo si naopak dávať pozor?

Myslím si, že keď sa vynecháva len tak niečo bezdôvodne zo stravy, tak to nie je dobré. Treba predovšetkým čítať etikety, hľadať kvalitné zdroje, uprednostňovať lokálne, sezónne potraviny. Ak je to možné, tak používať čo najmenej rafinovaného cukru, rafinovanej múky a polotovarov. Snažiť sa nájsť v stravovaní rovnováhu.

Aké sú najčastejšie chyby v stravovaní?

Sú to napríklad práve tie extrémy. Vysvetlím to najlepšie na príklade. Odmalička som mala problém s nádchou a nič mi nezaberalo. Potom mi alternatívny lekár poradil vynechať zo stravy mlieko a mliečne výrobky. Vyskúšala som, pomohlo. Akonáhle sa ale telo dostalo do rovnováhy, bolo potrebné vynechávané suroviny postupne vrátiť do stravy. Nie hneď, ale postupne. Treba vnímať svoje telo, pretože sa môže stať, že sami si vypestujeme alergie alebo iné zdravotné problémy, čoho sa ťažko zbavuje. Napríklad byť za každú cenu bezlepkový môže v budúcnosti znamenať, že si vypestujem intoleranciu na lepok a bude mi potom už spôsobovať problémy napríklad aj zdravá špaldová múka alebo podobne. A potom, nie je múka ako múka.

Kedy pripravujete menu napríklad pre škôlky alebo školy?

Menu pripravujeme v časovom predstihu, jednak preto, že to tak robiť z hľadiska legislatívy musíme, no je to však prospešné aj z iného dôvodu. Rodičia tak majú možnosť nahliadnuť na zloženie a v prípade akýchkolvek otázok nás kontaktovať.

Spomenuli ste školu varenia, kto sa môže prihlásiť?

Robievame workshopy aj školu varenia, kurzy dokonca aj live cooking, a napríklad tiež prednášky na školách. Jedna vec je denná produkcia a druhá vec je edukačná časť. A prihlásiť sa môžete do školy varenia pokojne aj vy, ktokoľvek, cez našu web stránku v sekcii podujatia.

Čo by ste na záver poradili našim čitateľom?

Čítať etikety, nerobiť v strave extrémy, stravovať sa vyvážene, počúvať svoje telo, vyberať si kvalitné zdroje a občas aj vedieť uletieť, pretože striktné radenie sa nejakými zásadami tiež nie je zdravé.

Autor titulnej fotografie: Marek Palacka