Zelené miesto plné ticha v srdci Bratislavy čaká konečne obnova

Zdroj: Bratislava - Staré Mesto

Pokojné miesto v centre Bratislavy, kde sa zastavil čas. To je cintorín Kozia brána. Staré hroby ticho „rozprávajú“ svoj príbeh, človek akoby sa na chvíľu vrátil do minulosti.

Cintorín bez obnovy schátra

Vzácne miesto v srdci mesta si už roky vyžaduje obnovu. Už dávnejšie o nej hovorí Cirkevný zbor ECAV, ktorý sa chce pustiť do revitalizácie cintorína a má veru smelé plány.

„Cintorín poznačil vandalizmus, viacero hrobov bolo zničených, svoje urobila aj erózia. Svahy sa posúvajú a s nimi aj pomníky. Časť náhrobkov sme zafixovali, problémom sú však financie," povedal pre Staromestské noviny zástupca zborového dozorcu Cirkevného zboru ECAV Martin Kováč.

Cirkevný zbor ECAV uvažuje preto nad vytvorením neinvestičného fondu, ktorý by slúžil na obnovu cintorína. Podľa slov Martina Kováča by sa mohlo na tomto pietnom mieste znova pochovávať.

Ešte predtým však treba zrealizovať inventarizáciu stromov a hrobových miest. Uvažuje sa aj o postavení Domu smútku pri vchode zo Šulekovej. Pri obnove cintorína rátajú aj so zbúraním časti ohradného múru, ktorý má zlú statiku. Nahradila by ho urnová stena. Pribudnúť by tiež mohli aj ďalšie vstupy.

Podrobnosti bude Cirkevný zbor ECAV verejnosť informovať na seminári v priebehu marca alebo apríla.

Z histórie cintorína

Na mieste cintorína Kozia brána v minulosti boli vinice. Na pohrebisko sa zmenil až v roku 1783. Svoj večný pokoj tu našlo približne 20-tisíc zosnulých.

Pri prechádzke pomedzi náhrobné kamene môžete natrafiť na viacero známych mien. Pochovaný je tam skladateľ Ján Levoslav Bella, dramatik Ivan Stodola, divadelníka Miloš Pietor, architekt Milan Michal Harminc či fotograf Martin Martinček.

Za socializmu chceli cintorín zrušiť a premeniť ho na park. Našťastie tento plán nevyšiel. Od 50. rokov 20. storočia sa na cintoríne pochováva iba sporadicky.