Zelená hliadka oslávila štyri roky: „Mali by si dať trošku prísnejšie okuliare na oči a začať vnímať mesto ako svoju vlastnú izbu“

Zelená hliadka predstavuje združenie aktívnych občanov, bojovníkov s odpadom, ktoré sa venuje témam čiernych skládok či odpadového hospodárstva, poukazovaniu na bariéry v hlavnom meste prostredníctvom iniciatívy Zelený asfalt, vizuálnemu smogu, teda prehlcovaniu mesta reklamou či parkovaniu na chodníkoch. A všeličomu inému, na otázky odpovedá Matúš Čupka:

Ako a kedy vznikla Zelená hliadka? Čo vás motivovalo?

Zelená hliadka vznikla v apríli 2011 z iniciatívy mňa a môjho brata Ondreja. Viedol nás k tomu pocit, že by sme chceli robiť niečo vonku, aby sídlisko, na ktorom bývame, vyzeralo krajšie a dôstojnejšie. Veľakrát sme z rôznych strán počuli, že Bratislava je špinavým mestom. Hľadali sme teda aktivitu, ktorá by bola nenáročná či už na materiál alebo financie, týkala čo najväčšieho množstva ľudí a pomohla okoliu. Asi po mesiaci padlo to skutočné rozhodnutie, blížili sa vtedy Majstrovstvá v ľadovom hokeji. Čistota mesta bola vtedy prioritou. Navyše, bývali sme len kúsok od štadióna a mali sme všetko na očiach. Veľmi príjemne sa nám tu teda spojili dva fenomény, že sme sa jednak venovali svojmu okoliu a zároveň sme pomohli celosvetovo sledovanú udalosť urobiť aspoň trochu krajšou.

Aké boli vaše začiatky?

Večer ešte 8. apríla 2011 sme sa s bratom vybrali po prvýkrát zbierať odpadky v stredovom páse na Trnavskej ceste. Nazbierali sme tam prvé dve igelitky, kartónovú krabicu, jednoducho malý drobný zber. Magistrát vtedy organizoval tiež nejaké podujatia, boli sme čistiť stanicu, Šancovu a podobne. Lenže, ako sa skončili majstrovstvá, pominulo aj nadšenie čistiť Bratislavu, a tak sme sa s bratom rozhodli, že budeme pokračovať ďalej a začneme sídliskom, na ktorom sme bývali. Trvalo to asi dva mesiace, občas sa pridala naša mama, niekedy kamaráti. Výsledky našej činnosti sme začali dávať na sociálne siete a čakali sme, do akej miery to ľudí upúta.

Kedy nastal prvý veľký zlom?

Keď sme sa rozhodli, že chceme vyčistiť Chorvátske rameno. Od Starého mosta až po čističku odpadových vôd. Zabralo nám to asi štyri mesiace. Striedali sa akcie, na ktorých sme boli len dvaja a také, kedy nás bolo aj 34. Tam sa začala formovať prvá jadrová skupinka Zelenej hliadky. Boli to ľudia, ktorých som predtým vôbec nepoznal, no začali chodievať na tieto akcie pravidelne a akoby napĺňať pomyselnú nádobu Zelenej hliadky.

Čo nasledovalo ďalej?

Po Chorvátskom ramene sme sa pustili do Lužných lesov, kde sme nazbierali obrovské množstvo odpadu. Potom to bol Čierny les a v podstate vždy, keď sme mali nejakú výzvu, pridávalo sa stále viac a viac ľudí. Dostali sme sa do širšieho povedomia, ľudia nám začali proaktívne posielať čierne skládky a tipy. Všimol si to tiež už dnes bývalý primátor, ktorý nám vybavil aby nám spoločnosť OLO začala dodávať prázdny kontajner, čo nám umožnilo pracovať až so stovkami ton odpadu, ktoré sme ročne odpratávali.

Neskôr sme si založili občianske združenie Why not, ktoré nám robí formálnu strechu nad našou činnosťou, lebo tá neformálnosť Zelenej hliadky má svoje výhody aj nevýhody a práve tie nevýhody kompenzuje toto združenie.

Koľko ľudí v súčasnosti tvorí Zelenú hliadku?

Naše tvrdé jadro má momentálne 69 členov. Sú to ľudia, ktorí sú aktívni, alebo boli v nejakej fáze veľmi aktívni. Sú to ľudia, ktorí odovzdali Zelenej hliadke veľmi veľa a zanechali na nej výraznú stopu.

Čo je vašim hlavným cieľom?

Nedokážeme si dávať kvantitatívne ciele. Skôr sme aktivitou, ktorá je priebežná. Keby som to mal zhodnotiť, chceme najmä ľuďom poskytovať príležitosť robiť niečo pre svoje vlastné okolie. Vzbudzovať u ľudí záujem o angažovanosť, aktívne občianstvo. Aby videli, že sa to dá. Z tých konkrétnejších cieľov je to napríklad kauza PRE SENT – aby trojnožky konečne zmizli z Bratislavy, a tiež realizovať našu víziu pre Bratislavu, v ktorej je jedným z prvých krokov vybudovanie obchodu Tisíc a jedna drobnosť. Ten by vznikol pri zbernom dvore OLO a slúžil by na to, aby pracovníci OLO zbierali z vyhodeného odpadu niektoré zaujímavé, funkčné veci, opravili by ich, umyli a predávali ďalej .

Vieme, že sa venujete aj iným veciam ako čiernym skládkam. Kedy ste prešli zo skládok k ostatným aktivitám?

Časom sme dospeli do štádia, že sme vedeli kde sú skládky, prečo vznikajú, ako dlho trvá kým ich odstránime, čo proti tomu robiť a podobne. Hľadali sme cestu ako ďalej. Problémom totižto je, že samosprávy majú obmedzenú kapacitu reagovať na podnety verejnosti. My sme v rámci čiernych skládok dosiahli vrcholný limit, kedy sme už nedokázali preraziť strop a posunúť tému ďalej. Nebol záujem magistrátu, mestských častí, spoločnosti OLO ani spol. ASA. Skládky boli považované za nepodstatnú tému, nikto nechcel investovať energiu robiť hĺbkové systémové zmeny najmä v oblasti prevencie… Začali sme sa teda venovať aj ďalšej téme a to boli bariéry v meste.

Čo predstavujú bariéry v meste?

Sú to bariéry, ktoré denne prekračujeme, trápime sa s nimi a namiesto toho, aby sme ich začali odstraňovať, tak investujeme obrovské množstvo energie na to, aby sme sa s nimi vyrovnali. V rámci tejto témy sme začali napríklad budovať malé asfaltové nájazdy na chodníky. Urobili sme takéto dočasné opatrenia, ľudia si postupne začali zvykať, posielať nám podnety a do dnešného dňa sme takto opravili možno 80–90 rôznych lokalít po celej Bratislave.

V Zelenej hliadke sa venujete aj vizuálnemu smogu, teda vonkajšiemu prehlcovaniu mesta reklamou.

K tejto téme sme sa dostali v jedno leto, kedy bolo po meste naozaj veľa cirkusov. Každý z nich rozniesol po stĺpoch stovky reklamných pútačov. Začali sme trochu pátrať až sme sa dopracovali ku skrytej privatizácii reklamných plôch v prostriedkoch MHD Dopravného podniku Bratislava, ktorá umožňuje súkromnej spoločnosti rozhodovať o tom čo bude visieť na trakčných stĺpoch pri cestách. To sa nám nezdalo v poriadku. Tejto téme sme sa potom venovali naďalej. Niekedy viac, niekedy menej. Minulý rok sme otvorili napríklad rozsiahlu kauzu trojnožiek PRE SENT a snažíme sa jednoducho kontinuálne upozorňovať na túto tému. Týka sa to každého, nakoľko keď je už niekde reklama, nebude tam lavička, nebude tam strom ani nič hodnotné.

Čierne skládky, bariéry, vizuálny smog. Bratislavčania vás ale možno poznajú aj vďaka značkám na chodníkoch.

Áno, poslednou veľkou témou je parkovanie na chodníkoch. Snažíme sa značiť jeden a pol metrové značky, ktoré ukazujú hranicu pokiaľ môžu stáť autá a na koľko priestoru majú nárok chodci. Takto sme upravili asi 28 lokalít, kde sa do určitej miery situácia vďaka našim značkám zlepšila.

Ešte niečomu sa venujete v Zelenej hliadke?

K našim aktivitám sa pridalo aj záhradkárčenie. Založili sme našu spoločnú záhradku na Bielom kríži, kde máme aktuálne už druhú sezónu a založili sme tiež našu spoločnú dielňu v Trnávke, kde vyrábame vlastné odpadkové koše, lavičky, experimentujeme s kvetináčmi, aby autá nestáli na nežiadaných miestach. Teraz chystáme aj aktivitu Spotfix. Vyberieme si nejaký spot, miesto a ideme riešiť jeho problémy. Takto sme nedávno natierali zábradlie na Račianskej, v minulosti sme si adoptovali jeden vchod do podchodu na Trnavskom mýte, tento rok sme mali asi najväčšiu akciu, kedy sme vyčistili stovky grafitti a čmáraníc v podchode na stanici Vinohrady a budeme pokračovať ďalej.

Ktorá mestská časť je na tom najhoršie, čo sa týka odpadu?

Najväčšia čierna skládka je v Rači. Ide o záhradkársku osadu skombinovanú s kolóniami ľudí bez domova na Žabom majeri. Je to úplne neurbanizované prostredie, kde človek príde s nákladiakom, vysype tam odpad a nikto si to vôbec nevšimne. Sú tam stovky ton odpadu a nerieši sa to. Veľký problém má aj Nové Mesto. Jedná sa o Zátišie, mnohé čierne skládky sú vo vinohrady na Novým Mestom či v okolí železničných tratí. Problémy sú samozrejme aj v Petržalke, v Lužných lesoch, a tiež v okolí Janíkovho dvora. Ružinov má kritický bod okolo garáží na Prístavnej, Dúbravka v oblasti Dúbravských lesov.

Aký je najhlavnejší problém Bratislavy, ak sa bavíme o udržiavaní čistoty v meste?

Verejná čistota sa u nás redukuje na jarné a jesenné upratovanie, vypratávanie verejných smetných košov a strihanie stromov. Ibaže táto problematika je oveľa komplexnejšia. Mesto musí investovať oveľa viac energie, ani nie tak peňazí, do toho, aby sme sa tu cítili ako ľudia a nie ako obyvatelia akejsi ubytovne na periférii civilizácie. Je tu tiež problém v celkovom vnímaní spoločenskej úlohy dobrovoľníkov Hliadky či iných iniciatív. Tu akoby nie je vôľa pochopiť, že my tu nie sme pre to, že sa ráno zobudím a túžim ísť zbierať čiernu skládku. My sme tu na to, aby sme pozitívnou kritikou ukázali na nejaký problém, aby začali kompetentní konkrétne konať a našej dobrovoľnej pomoci bolo treba čoraz menej a nie čoraz viac ako je to v posledných rokoch. Bratislava by si mala vážiť, že tú má toľko dobrovoľníkov, ktorí sú pre naše mesto ochotní niečo robiť.

Ako reaguje magistrát na túto vašu činnosť?

Naša spolupráca s magistrátom sa vyvíjala časom. Keď sme vznikli a všimol si nás p. Ftáčnik, vnímali nás ako veselú skupinku ľudí, ktorí radi zbierajú odpadky. A nebolo nič lepšie, ako mať takýchto ľudí, občas sa s nimi odfotiť, pristaviť im kontajner a podobne. Nebrali nás vážne. Potom prišiel zvrat na prelome rokov 2012–2013, kedy som otvorenie verejne pomenoval, prečo vznikajú čierne skládky a tam som poukázal na to, že magistrát sa nestará o svoje pozemky a do odstránenia skládok investuje naozaj málo. To sme narazili prvýkrát. Prišla prvá vyhrážka v podobe pokuty zo strany OLO, že zbierame odpadky bez papiera a odvtedy som cítil, že naše vzťahy sa zmenili a naša činnosť už nebola až taká žiadaná.

Objavili sa aj ďalšie podobné problémy?

Ďalší zlom nastal v roku 2014, kedy som sa nezhodol s Oddelením životného prostredia. Celá diskusia sa týkala rýchlosti odstraňovania čiernych skládok. Následne som sa stretol s bývalým primátorom, nakoľko sme žiadali, aby bolo na odstraňovanie čiernych skládok vyčlenených viac peňazí a môžem povedať, že došlo vtedy k istým pozitívnym zmenám. Jasné tu ale tiež bolo, že pozornosť primátora a úradníkov získame len na internete, nejakým ostrým blogom. Od tohto roku sa viac-menej jeden druhému s magistrátom vyhýbame. Najväčšou chybou je, že magistrát nám skôr pomáha robiť viac veci dobrovoľne pre toto mesto, napríklad pristavením kontajnera či poskytnutím materiálu pár rokov dozadu, namiesto toho aby sa snažil o to, aby naša práca bola nahradená obstaranými firmami, ktoré budú skládky včas a v dostatočnej kvalite odstraňovať. Objektívnym limitom môže byť iba skutočnosť, že my ako dobrovoľníci môžeme čistiť ľubovoľnú čiernu skládku, ale Magistrát z rôznych dôvodov môže či má čistiť len skládky na svojich pozemkoch. To však neznamená, že nemôže urgovať iné samosprávy či verejné inštitúcie.

Ako je to so súčasným vedením?

S novým primátorom je to v súčasnosti tak, že sme sa s ním raz stretli, bolo to fajn stretnutie, ktorého nosnou témou bol vizuálny smog. Žiaľ, od februára sme konkrétne kroky Magistrátu či jeho vedenia, najmä pri téme PRE SENT trojnožiek, v médiách nezachytili.

A čo jednotlivé mestské časti?

Každá kritika z našej strany je tu chápaná veľmi osobne. Jediný miestny úrad, s ktorým sme mali spoluprácu na úrovni, je mestská časť Ružinov. Čo sme si tam dohodli, tak to platilo. Smutné na tom je to, že toto je niečo, čo treba pochváliť a nie je to automatické.

V Rači sme sa najskôr tiež stretli s pochopením, bohužiaľ, neskôr išlo z našej strany o neuspokojivú spoluprácu, naposledy sme mali konflikt kvôli vizuálnemu smogu a vešaniu bannerov mestskou časťou na nelegálnych miestach a to najmä na zábradliach na Račianskej. Podobne to bolo v Petržalke. Spočiatku bola spolupráca veľmi fajn. Neskôr, keď odpadu začalo byť viac, prišlo rozhodnutie, že odpad, ktorý nahromadíme, už po nás nebudú odpratávať, lebo nepochádza z pozemkov v správe mestskej časti Petržalka. S Novým Mestom to bolo zvláštne. Odpad po našich pouličných zberoch bez problémov odviezli, na čiernej skládke v areáli stanice Filiálka sme spolu zorganizovali dve akcie, ale potom spolupráca zhasla. Cítim tu nepochopenie vzťahu miestny úrad – aktívna verejnosť. Akoby chýbajúci rešpekt či uznanie voči práci dobrovoľníkov, záujem občanov o veci verejné je na úradoch akoby braný ako niečo navyše, niečo otravné, alebo potom nerovnovážny vzťah, kedy sme my akoby neplatení zamestnanci samospráv a pokiaľ sa venujeme niečomu, čo nie je v subjektívnom rebríčku priorít vedenia, tak strácajú záujem o spoluprácu. V Starom Meste je spolupráca veľmi na začiatku, ale zatiaľ to vyzerá všetko fajn.

Keby sme to zhrnuli, čo je najväčším kameňom úrazu vo vzťahu vy a mestské časti?

Ak by som to mal zhrnúť, hlavný problém mestských častí je nepochopenie úlohy dobrovoľníkov a neochota robiť ich práci aspoň základný servis. Ten si musíme v podstate vybojovať v pre samosprávy nepríjemných blogoch či intenzívnym poukazovaním na problémy. Takto vyhrotene vyvolaná spolupráca je potom skôr z nutnosti ako z pozitívneho odhodlania oboch strán. Tu však samozrejme česť výnimkám na niektorých samosprávach.

Ste tu už štyri roky, je odpadu stále viac alebo naopak menej? Zmenilo sa nejako zmýšľanie verejnosti?

Čierne skládky sa v širšom centre začínajú stávať už skôr takou raritou. Ak ide o odpadky v uliciach, tu nejaký veľký posun nenastal. Čo má ale viacero príčin – napríklad málo odpadkových košov. Najzaujímavejší posun vpred je vnímanie niekoho, kto vo svojom okolí zberá odpadky. Keď sme začínali, susedia na nás pozerali ako na bláznov. Všetci si mysleli, že sa nudíme a že je to zbytočné, lebo tie odpadky tam aj tak budú. Alebo dokonca, že sme na nútených prácach. Teraz nám mnohí ľudia posielajú fotky svojich vlastných občasných zberov z celého Slovenska a sú na výsledky svojej hrdí.

Máte pre Bratislavčanov nejaký odkaz na záver?

Mali by si dať pri chôdzi mestom prísnejšie okuliare na oči a začať vnímať mesto ako svoju vlastnú izbu. Problémy mesta sa len tak zrazu nevyriešia, preto ich treba začať vnímať, nezatvárať pred nimi oči, a vyvolávať tlak na zodpovedných, aby sa tieto problémy riešili. Veci sa nezmenia k lepšiemu ak bude napríklad na našich samosprávach panovať pocit, že problematika čiernych skládok, čistoty ulíc, vizuálneho smogu, starostlivosti o zeleň a podobne zaujíma iba úzku skupinku aktivistov, alebo nikoho.

Foto zdroj: ZELENÁ HLIADKA