Zaujíma vás Chetitská kultúra? Prídite na výstavu do SNM
Záujemcovia o históriu sa môžu v Slovenskom národnom múzeu (SNM) veľa dozvedieť o Chetitskej ríši z rozprávania Pavla Valachoviča. Toto sprievodné podujatie k výstave "Bedřich Hrozný – 100 rokov od rozlúštenia chetitského písma" sa uskutoční v sídelnej budove SNM.
Odborník na staroveké dejiny, ktoré prednáša na Univerzite Komenského, priblíži návštevníkom spôsob života obyvateľov dávnej civilizácie. Tá existovala v Malej Ázii v období 2000 až 1200 pred n. l. Chetitskú ríšu vytvorili prví indoeurópski obyvatelia v dejinách – kmene Palijcov, Luvijcov a Néšitov, neskôr nazývaní Chetiti.
Ich civilizácia sa vyrovnala tej v starovekom Egypte. Po roku 1200 pred n. l. ríša zanikla a Chetiti sa stratili v dejinách. V roku 1915 český bádateľ Bedřich Hrozný rozlúštil ich jazyk, dokázal indoeurópsky pôvod Chetitov a vrátil ich do dejín ako našich predkov.
Pre tohto českého orientalistu, jazykovedca a cestovateľa sa stal osudným objav neznámych tabuliek písaných klinovým písmom v nezrozumiteľnom jazyku. Tie v roku 1906 vykopala expedícia Nemeckej orientálnej spoločnosti v Malej Ázii na území hlavného mesta Chetitskej ríše Chattušaš. Bedřicha Hrozného, ktorý ovládal niekoľko jazykov, nález zaujal a v roku 1914 bol poverený vydaním chetitských textov. O rok neskôr sa mu podarilo preložiť prvú vetu z jazyka Chetitov: „Teraz chlieb budete jesť, potom vodu budete piť“.
Svoju prácu Predbežné riešenie chetitského problému (Die Lösung des hethitischen Problem. Ein vorläufiger Bericht) predniesol 24. 11. 1915 členom Nemeckej orientálnej spoločnosti v Berlíne a následne vo Viedni. Nový jazyk nielen rozlúštil, ale aj geneticky zaradil medzi indoeurópske jazyky. Následne vydal prvú chetitskú gramatiku, slovník, preklad historických a náboženských textov. Rozlúštenie chetitského jazyka bolo odbornou verejnosťou uznané v roku 1921.
Po rozpade Rakúsko–Uhorska získal Bedřich Hrozný profesúru na pražskej univerzite, kde neskôr pôsobil ako dekan Filozofickej fakulty UK a v roku 1939 bol zvolený za rektora univerzity. Je považovaný za zakladateľa vedného odboru – chetitológie.
Publikoval takmer 350 prác, zúčastnil sa na mnohých expedíciách a výskumných cestách. Výstava v SNM prezentuje jeho najznámejšie archeologické expedície z rokov 1924–1925 v lokalitách Šéch Saad, Tell Erfád v Sýrii a najmä v Kűltepe pri meste Kayseri v Turecku. Istý podiel nálezov a výkopovú dokumentáciu rozdelil Hrozný medzi tri pražské inštitúcie.
Jedna z nich Národné múzeum – Náprstkovo múzeum ázijských, afrických a amerických kultúr prevzala fotografickú a kresbovú dokumentáciu a podstatnú časť osobnej pozostalosti. Z týchto materiálov Náprstkovo múzeum k storočnici objavu pripravilo panelovú výstavu pre České centrá vo svete.
SNM výstavu prezentuje ako prvé a doplnilo ju replikami nálezov Bedřicha Hrozného z Polabského múzea – Múzea Bedřicha Hrozného v Lysej nad Labem. Zásluhou Archeologického múzea SNM výstava získala aj druhú, nemenej zaujímavú časť s názvom Územie Slovenska v čase Chetitov – chudobní vzdialení súčasníci. Prostredníctvom zbierkových predmetov dokumentuje rovnaké obdobie – dobu bronzovú na našom území a ukazuje tak protipól rozvinutej chetitskej civilizácie.
Výstava potrvá do 11. októbra.
Ilustračné foto.