Eva Antošová: Za 12 mesiacov viac ako 50 miliónov eur!
Taký bude účet za naše rozhodnutia, na ktoré máme právo a je len na nás či a ako ho využijeme. Bez ohľadu na to, či sa na voľbách zúčastníme, alebo ich odignorujeme, či sa nám po vyhlásení výsledkov búri žlč, alebo otvárame šampanské, príde záverečná a účet treba zaplatiť…
V priebehu jedného roka sa vrátime do volebných miestností ešte dvakrát. V novembri 2013 sme si volili županov, teraz nám ešte nevychladli hlavy z prezidentských volieb. Po veľmi krátkej prestávke príde (alebo aj nie) občan po tretíkrát voliť europoslancov, a to už 24. mája. No a po lete, hor sa k urnám zvoliť si svojich starostov a primátorov.
Je to dosť nielen nachodených kilometrov, ale ešte väčšia záťaž na hlavy voličov, ktorí majú svoje starosti, trápenia, hektické chvíle. Do ich života sa neustále vkrádajú sľuby politikov o lepšom živote, chtiac-nechtiac sú svedkami škaredých intríg, nečestných súbojov, po cestách namiesto zelených stromov samé billboardy, v schránkach letáky… ďalší chaos nastáva pre normálne žijúceho človeka príde priamo vo volebnej miestnosti – raz totiž krúžkujeme, potom krížikujeme, inokedy hľadáme nášho favorita podľa mena, neskôr zase lovíme v politických stranách.
Za 50 miliónov eur by sa už dalo všeličo postaviť, prerobiť, vybudovať, ale my musíme zaplatiť odmeny členom okrskových komisií, hlasovacie urny, štátne znaky, materiálne vybavenie miestností, tlač hlasovacích lístkov, oznamovacích materiálov…
Na druhej strane, voľby sú najzákladnejšou formou účasti občana na verejnom živote. To treba uznať. No záhadou je, prečo máme na každé voľby iný meter. Prezidentské boli poriadnou mediálnou žatvou, takúto politickú udalosť roka si nikto z novinárov nenechal ujsť. Súhlasím, veď sme volili hlavu štátu. Na jeseň budeme voliť predstaviteľov miest a obcí, ktorí majú priamy dosah na to, ako sa ľudia majú. A pochybujem, že sa médiá budú pretŕhať. Skôr regionálne noviny, s úmyslom zarobiť na politickej reklame čo najviac.
Mimoriadne zvláštny prístup však majú médiá (česť výnimkám) k voľbám do Európskeho parlamentu. Pritom už dnes sa odhaduje opätovne rekordne nízka účasť a ako keby sme zámerne ľuďom zatajovali, o čom tieto voľby sú. Od schválenia Lisabonskej zmluvy v r. 2009, má totiž EP výrazne zosilnené právomoci a ovplyvňuje až dve tretiny zákonov prijímaných na Slovensku! Ja paradox, že práve inštitúcia, ovplyvňujúca svojimi reguláciami, dohodami a rozhodnutiami kvalitu života Slovákov a má výrazný vplyv na podmienky podnikania a životnej úrovne, zostáva mediálne podvyživená.
Práve úlohou médií je zdôrazňovať, že veľmi záleží na tom, kto nás bude v EP zastupovať, ktoré strany budú hájiť národné záujmy Slovákov a ktoré preplávajú krásnym životom europoslanca bez toho, aby sme o nich niečo vedeli… Lebo už dávno neplatí staré porekadlo: ,,Čo si doma navaríme, to si aj zjeme.” Nám už totiž varia v Bruseli!