VTEDY A DNES: Kedysi poľnohospodárske obce, dnes plnohodnotné mestské časti
Dnešná Petržalka je pre cezpoľných len kopou panelákov plnou šedi. Keď sa ale trochu pohrabeme v jej histórii, zistíme, že najväčšia mestská časť v Bratislave má za sebou naozaj bohatú históriu.
Čo vám hovoria názvy Chun, Šandorf, Dunacsún, Horvátfalu, Kroatisch, Jahrndorf, či terra Uruzwar, Oroswar, Kerselburch, Kerelburg, Karlburg?
Poľnohospodárske obce
Petržalka. Pôvodne vidiecka obec pri Bratislave s názvom Engerau (v preklade úzka niva) vznikla v 16. storočí na pravom brehu rieky Dunaj.
V poslednej tretine 18. storočia vznikol pri Engerau prvý bratislavský verejný park zvaný Stefnalle. Pôvodne poľnohospodársku osadu zmenila výstavba železničného mostu cez Dunaj v rokoch 1890 – 1891. Obyvateľstvo sa začalo zamestnávať v bratislavských továrňach, priemyselných podnikoch, ktoré sa začali stavať na území Petržalky. Postupne sa stala Petržalka najväčšou obcou na Slovensku.
Na základe viedenskej arbitráže bola v roku 1938 pripojená k fašistickému Nemecku, v roku 1945 ju oslobodila Sovietska armáda a o rok neskôr sa stala súčasťou Bratislavy. V súčasnosti má Petržalka okolo 105-tisíc obyvateľov.
Čunovo
Chun, Šandorf, Dunacsún
Najstaršia písomná zbierka o pôvodne poľnohospodárskej obci pochádza z roku 1232. Pôvodné slovenské obyvateľstvo sa neskôr zmiešalo s maďarskými a nemeckými prisťahovalcami a v 16. storočí so silnou imigráciou Chorvátov. Obec v roku 1947 vyčlenili z Maďarskej ľudovej republiky (MĽR), od roku 1972 je súčasťou Bratislavy.
Jarovce
Horvátfalu, Kroatisch, Jahrndorf
Pôvodné slovenské obyvateľstvo sprvoti poľnohospodárskej poddanskej obce Eszterházyovcov sa spomína v roku 1208 ako villa Ban. Rovnako ako v Čunove, aj tu sa obyvateľstvo miešalo s prisťahovalcami iných národností. Z MĽR bola obec vyčlenená v roku 1946, k Bratislave bola pripojená v roku 1972.
Rusovce
terra Uruzwar, Oroswar, Kerselburch, Kerelburg, Karlburg
Archeologické nálezy poľnohospodárskej obce na severozápadnom výbežku Malej uhorskej nížiny dokazujú najstaršie osídlenie v staršej dobe bronzovej. V rímskej dobe tu stála pevnosť Gerulata, významná zložka pohraničného pevnostného systému Limes Romanus, ktorú postavili okolo polovice 1. storočia n. l. a zanikla v polovici 5. storočia. Pri pevnosti bola civilná rímska osada.
Po ústupe rímskych légií územie Rusoviec obsadili rôzne kmene prechádzajúce cez Dunaj v dobe veľkého sťahovania národov a po nich natrvalo Slovania. Prvýkrát sa územie Rusoviec spomína ako terra Uruzwar, ako mestečko sa prvýkrát spomína v roku 1439. V mestečku žili okrem poľnohospodárov aj remeselníci a obchodníci, ktorí si v 17. storočí začali zakladať cechy.
Po prvej svetovej vojne bola obec začlenená do Maďarska, v roku 1946 bola pričlenená k Československu. Súčasťou veľkej Bratislavy sa Rusovce stali v roku 1972.