Bratislavské ulice pred tridsiatimi rokmi. Pamätáte si ich názvy?
Zmeny vlád a zriadení prinášajú aj nové názvy starých miest. Mená ulíc hlavného mesta v časoch socializmu poznačil červený komunistický režim.
Brániť mier a oslavovať mená komunistických funkcionárov a našich sovietskych vzorov. To bol jasný trend, ktorým sa riadili predstavitelia mesta pri pomenovávaní jeho ulíc pred Nežnou revolúciou.
Mieru a bojovníkom zdar!
Hlavné námestie nieslo názov Námestie 4. apríla podľa dňa, kedy bola Bratislava oslobodená vojskami Červenej armády v roku 1945. Kávu ste si nedali na Jakubovom námestí, ale na Leninovom. Priestor v tých časoch, samozrejme, zdobila aj socha tohto pre komunistov významného tvorcu dejín.
Svoj priestor na kamenných podstavcoch mali aj Stalin, po ktorom do roku 1962 nieslo názov terajšie Námestie SNP a prvý robotnícky prezident Klement Gottwald, ktorého majestátna socha bdela nad súčasným Námestím slobody. Vtedy sa volalo Gottwaldovo námestie.
Namiesto po Štefánikovej ste išli na Hlavnú stanicu po ulici Obrancov mieru. Keď ste si chceli dať rande pred súčasným prezidentským palácom (vtedy Domom pionierov), stretli ste sa na Mierovom námestí, ktoré dnes voláme Hodžovo.
Krížna ulica, ktorú starší Bratislavčania dodnes volajú „Štajnerka“, niesla názov po Gáborovi Steinerovi – československom politikovi a medzivojnovom poslancovi Národného zhromaždenia za Komunistickú stranu Československa.
Šancova sa volala po sovietskom vodcovi a maršalovi – Malinovského. Dlhá Račianska ulica zas niesla hrdý názov Februárového víťazstva. Vzdávala hold komunistickému prevratu v Česko-Slovensku, ktorý sa uskutočnil medzi 17. februárom a 25. februárom 1948.
Odkaz Druhej svetovej vojny poznačil aj ďalšie časti mesta. Dnešná Špitálska sa volala Československej armády, Grösslingova zas Červenej armády. Priamo v historickom centre mesta sa turisti prechádzali po Leningradskej (dnešná Laurinska) a po Nálepkovej (dnes Panská). Na Michalskú, ktorá zostala dodnes Michalskou sa pripájala Jiráskova (dnešná Ventúrska).
