Vráti sa do Bratislavy propeler? Poslanec M. Vagač navrhuje vypraviť na vlny Dunaja legendárnu loď
Bratislava nevyužíva potenciál rieky na verejnú vodnú dopravu. Staromestský poslanec preto prišiel so zaujímavou víziou.
Bývalá budova Propeleru na Rázusovom nábreží v Starom Meste by mala opäť slúžiť svojmu pôvodnému účelu. Na Dunaji by sa mala obnoviť lodná doprava a na rieku by sa malo dostať legendárne plavidlo Kamzík. Taký je návrh staromestského poslanca Mateja Vagača. V tejto súvislosti plánuje osloviť miestnu samosprávu v Starom Meste a v Petržalke, hlavné mesto i Bratislavský samosprávny kraj (BSK).
Propelerom až do Šamorína
„Dunajské nábrežie považujeme za najhodnotnejšiu časť Bratislavy, lebo je to kontakt s riekou Dunaj. Vyúsťuje tu aj pešia zóna zo Starého Mesta, takže je to križovatka dvoch najdôležitejších peších zón Bratislavy. A keď sa zrekonštruuje Slovenská národná galéria, vznikne tu krásny verejný priestor,“ uviedol vo štvrtok na tlačovej besede Vagač. Je presvedčený, že Dunaj je ľuďom, na rozdiel od iných metropol, istým spôsobom ukradnutý, preto je potrebné ho obyvateľom opäť prinavrátiť.
Vagač si myslí, že budova bývalého Propeleru by mala slúžiť prioritne svojmu pôvodnému účelu, teda zastávke propeleru. Ten premával medzi brehmi na petržalskej a staromestskej strane Dunaja medzi rokmi 1893 a 2003. Snahou je tak obnovenie verejnej lodnej dopravy, avšak nielen v centre hlavného mesta, prípadne do vzdialenejších častí, napríklad do Devína či Čunova, ale prípadne tiež vytvorenie prímestskej dopravy z južných obcí ako Hamuliakovo či Šamorín.
Znovuzrodenie Kamzíka?
Na Dunaj by sa v tejto súvislosti mohol po rokoch podľa predstavy poslanca vrátiť katamaran Kamzík. Ten premával ako posledná loď prevádzkovania propeleru medzi rokmi 1978 a 2003. Po ukončení prevádzky bol odstavený v Zimnom prístave, kde je dodnes.
„Toto je principiálne pozitívna informácia, lebo existuje. Samozrejme, vyzerá ošumelo ako každá vec, ktorá sa 15 rokov nepoužíva, ale po nejakej rekonštrukcii by bol prevádzkovaniaschopný,“ priblížil Jakub Ďurinda, predseda Klubu ochrany technických pamiatok. Loď je síce v súkromných rukách, podľa Ďurindu však jej majiteľ nemá s takýmto projektom problém.
To, že loď Kamzík nie je momentálne spôsobilá na plavbu a prepravu cestujúcich, potvrdzuje aj Marek Považan, predseda predstavenstva spoločnosti Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava, a. s., ktorá je vlastníkom plavidla. Loď zároveň nemá ani platné lodné dokumenty.
„Uvedenie plavidla Kamzík do prevádzky tak, aby spĺňalo v súčasnosti platné technické požiadavky, by si vyžiadalo vysoké finančné náklady na jeho rekonštrukciu a prevádzku,“ skonštatoval Považan. Podotkol však, že v prípade záujmu o obnovenie lodnej prepravy medzi pravým a ľavým bratislavským brehom Dunaja je spoločnosť pripravená na rokovania. „O možnostiach a financovaní takejto prepravy, ako aj o nasadení vyhovujúcich plavidiel pre tento účel,“ dodal Považan.
Storočná tradícia
Propeler fungoval v Bratislave 110 rokov, teda od roku 1893 do roku 2003. V tomto období bolo trvalo nasadených okolo sedem plavidiel, ďalšie dopomáhali prechodne. Zo siedmich lodí sa dochovali dve. Okrem katamaranu Kamzík aj bočno-kolesový parníček Devín, ktorý sa pôvodne volal Dunaj. Ten bol v prevádzke najdlhšie, a to medzi rokmi 1932 a 1968. Zachoval sa však len jeho trup odstavený vo Vlčom hrdle.
Podľa bývalého lodného konštruktéra Jiřího Mandla boli v minulosti tendencie vytvoriť jeho repliku, nemalo by to však cenu. Katamarán Kamzík považuje za charakteristickejší. Zaujímavý je nielen tým, že loď bola kompletne postavená v závode Lodenica Bratislava, ale aj tým, že jeho pasažieri mali priamy kontakt s vodou.
„Ľudia veľmi obľubovali, že sedeli na otvorenej palube, nijaké steny, nijaké sklá, sklené okná. Len zábradlie a bezprostredný kontakt s vodou. Tým si Kamzík získal popularitu a bol charakteristický pre Bratislavu,“ vysvetlil Mandl.
Iniciatíva poslanca Vagača nie je v tomto smere jediná. Už pred časom jeho staromestský kolega Martin Borguľa medializoval návrh na zriadenie lodnej dopravy medzi Bratislavou a Šamorínom. V tejto súvislosti oslovil vedenie mestskej časti, mesta i kraja. Predseda BSK Juraj Droba vníma projekt pozitívne, návrhom sa má zaoberať pracovná skupina. Vedenie mesta to považuje zasa za chvályhodnú vec, avšak bez odbornej analýzy a zdôrazňuje, že pre mesto je prioritná MHD. Na margo návrhu Borguľu Vagač podotkol, že víta každú iniciatívu.
