VIZUALIZÁCIE: Študenti navrhli „smart“ riešenia pre Obchodnú ulicu
Študenti dostali za úlohu nájsť šikovné nápady, ktoré by smerovali k nárastu kvality života obyvateľov, ale i životného priestoru pre podnikateľov.
Riešením budúceho rozvoja Obchodnej ulice v Bratislave sa zaoberali vysokoškoláci v rámci medziuniverzitnej študentskej súťaže MUNISS. Ich úlohou bolo nájsť šikovné nápady, ktoré by smerovali k nárastu kvality života obyvateľov, ale i životného priestoru pre podnikateľov.
Víťaznými riešeniami, ktoré sa zaoberali touto ulicou, sa stali dva projekty. Jeden riešil najmä zlepšenie komunikácie zo strany mesta a druhý opatrenia v rámci zmeny klímy. Súťaž vyhodnotili v Zrkadlovej sieni bratislavského Primaciálneho paláca.
Vizuálny smog
Jeden z víťazných tímov navrhol pre magistrát riešenia na zlepšenie komunikácie medzi samosprávou a verejnosťou. „Časť návrhu bolo osadenie multimediálnej plochy, na ktorej by boli zobrazované aktivity mesta. Obrazovka by poskytla aj priestor pre reklamy prevádzok na Obchodnej ulici, a tým pádom by sa zredukoval vizuálny smog,“ priblížil jeden z návrhov zástupca prvého víťazného tímu Michal Hajduk zo Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave.
Verejnosť by tak mohla získať informácie o doprave, ubytovaní, získavaní grantov či plánovaných krokoch mesta a zároveň by mohli ľudia samospráve posielať podnety.
Vnútrobloky
Monika Šteflovičová z STU a druhého víťazného tímu uviedla, že v rámci budúcnosti Obchodnej ulice sa zamerali na zmenu klímy a hlavne na jej negatívne dosahy. „Snažili sme využiť vnútrobloky a priľahlé Kollárovo námestie a Námestie slobody. V rámci toho sme si určili tri ciele. Jedným bolo zónovanie týchto námestí, vytvorenie komunity a priestoru pre stretávanie sa ľudí,“ vysvetlila.
Druhým zámerom bolo využitie vnútroblokov. Jeden z nich študenti navrhli ako verejný, v rámci ktorého sa naplánovala komunitná záhrada či záhrada na streche. „Robili by sa tam akcie ako letné kino či divadlá,“ podotkla Šteflovičová. Študenti v tomto tíme sa zaoberali aj riešením odpadového manažmentu.
Fenomén smart city
Námestníčka bratislavského primátora Ľudmila Farkašovská uviedla, že mesto chcelo bližšie vedieť, ako by mladí ľudia riešili problémy Bratislavy. „Vybrali sme Obchodnú ulicu. Chodia cez ňu mnohí a nepáči sa nám, a vieme, že to treba riešiť. Je to tu počmárané, chýba tam zeleň a iné funkcie. Zostáva veriť, že mnohé z týchto študentských nápadov bude mesto vedieť zrealizovať,“ povedala.
Hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad upozornila, že fenomén smart city sa netýka len technológií. „Smart znamená aj komunikáciu, otvorenosť samosprávy a znamená aj to, aby malo mesto dostatok dát, aby mohlo ponúkať inteligentné riešenia. Obidva tieto študentské návrhy, hoci sú rozdielne, išli týmto smerom,“ skonštatovala.
Medziuniverzitná študentská súťaž MUNISS na tému Smart City bola oficiálne spustená 30. novembra 2016 v Brne. Zapojilo sa do nej šesť tímov zo štyroch univerzít a dvoch krajín. Magistrát hlavného mesta Bratislavy a magistrát mesta Brno navrhli pre študentov ako súťažné zadanie dve témy a dve lokality, ku ktorým partnerské univerzity vytvorili zmiešané medzinárodné študentské tímy. Ich úlohou bolo navrhnúť vhodné „smart“ riešenia na nimi zadané témy v mieste ich pôsobenia. Tímy vedené slovenskými lídrami riešili budúce smerovanie rozvoja Obchodnej ulice v Bratislave.
