Veža kostola na Kalvárii zavadzala výhľadu na Slavín. Museli ju zbúrať
Kostol Panny Márie Snežnej postavili nad bratislavskou kalváriou v ťažkých vojnových časoch. Vtedy ešte nik netušil, aký osud postihne jeho vežu.
Veža kostola na Kalvárii zavadzala výhľadu na Slavín. Museli ju zbúrať
Kostol Panny Márie Snežnej postavili nad bratislavskou kalváriou v ťažkých vojnových časoch. Vtedy ešte nik netušil, aký osud postihne jeho vežu.
Kalváriu nad terajšou Hlbokou cestou stavali od roku 1694 a je údajne najstaršia na Slovensku. Spomínaná časť Bratislavy sa stala známym pútnickým miestom. Tam, kde Hlboká cesta dosiahla svoj najvyšší bod, a kde si pocestní a cestujúci mohli odpočinúť, postavili v priebehu 18. storočia kaplnku, pri ktorej žil pustovník. Žiaľ, v čase výstavby Pražskej cesty bola veľká časť Kalvárie zničená.
Kúpanie a modlitby
V polovici 19. storočia na Kalváriu prichádzalo mnoho veriacich. Okrem iného sa chceli okúpať v blízkych Mariánskych kúpeľoch. Tradovalo sa, že ich voda je liečivá. Vďaka náporom návštevníkov postavili v roku 1825 na kopci kaplnku, ktorej patrónkou bola Panna Mária Snežná.
Po výstavbe novej štvrte na návrší v roku 1933 vznikla na spomínanom mieste farnosť Bratislava – Kalvária, ktorej kostolom sa stala pôvodná kaplnka. Počet farníkov sa však z roka na rok zvyšoval a kaplnka už nepostačovala.
Preto v pohnutých časoch druhej svetovej vojny vyrástol nad bratislavskou Kalváriou mohutný kostol. Za jeho projektom stála trojica architektov Bohuslav Fuchs, Ignác Vécsei a Dezider Quastler. Stavba kostola priniesla vo vojnových časoch nemalé ťažkosti. Museli sa popasovať najmä so statikou, ktorú zrejme narušilo bombardovanie Hlavnej vlakovej stanice v roku 1945.
Vysoká veža ustúpila Slavínu
Kostol sa hrdo týčil nad Bratislavou a jeho 50 metrov vysokú vežu so svietiacim krížom bolo vidieť už z diaľky. Kostol dostavali v roku 1947, posvätený bol v októbri 1948.
„Nový kostol je monumentálnou budovou Bratislavy. Veža je vysoká 50 metrov a čnie nad mestom ako biely ukazovák upozorňujúci na nebeské výšiny k trónu Najvyššieho. Z veže do širokého okolia bude svietiť helio-neonom osvetlený kríž. Biela kazetová klenba kostola sa týči do výšky 16,75 metra. Monumentalitu kostola vyjadrujú tiež moderné vysoké okná,“ písalo sa v dobovej tlači tesne po dokončení stavby.
Vysoká 50-metrová veža z kostola na Kalvárii však musela ustúpiť nerušenému pohľadu na Slavín. V roku 1959 ju rozobrali. Spočiatku plánovali znížiť jej výšku o polovicu, neskôr musela pamätníku padlým sovietskym vojakom ustúpiť celá.
