Veža kostola na Kalvárii zavadzala výhľadu na Slavín. Museli ju zbúrať
Kostol Panny Márie Snežnej postavili nad bratislavskou kalváriou v ťažkých vojnových časoch. Vtedy ešte nik netušil, aký osud postihne jeho vežu.
Kalváriu nad terajšou Hlbokou cestou stavali od roku 1694 a je údajne najstaršia na Slovensku. Spomínaná časť Bratislavy sa stala známym pútnickým miestom. Tam, kde Hlboká cesta dosiahla svoj najvyšší bod, a kde si pocestní a cestujúci mohli odpočinúť, postavili v priebehu 18. storočia kaplnku, pri ktorej žil pustovník. Žiaľ, v čase výstavby Pražskej cesty bola veľká časť Kalvárie zničená.
Kúpanie a modlitby
V polovici 19. storočia na Kalváriu prichádzalo mnoho veriacich. Okrem iného sa chceli okúpať v blízkych Mariánskych kúpeľoch. Tradovalo sa, že ich voda je liečivá. Vďaka náporom návštevníkov postavili v roku 1825 na kopci kaplnku, ktorej patrónkou bola Panna Mária Snežná.
Po výstavbe novej štvrte na návrší v roku 1933 vznikla na spomínanom mieste farnosť Bratislava – Kalvária, ktorej kostolom sa stala pôvodná kaplnka. Počet farníkov sa však z roka na rok zvyšoval a kaplnka už nepostačovala.
Preto v pohnutých časoch druhej svetovej vojny vyrástol nad bratislavskou Kalváriou mohutný kostol. Za jeho projektom stála trojica architektov Bohuslav Fuchs, Ignác Vécsei a Dezider Quastler. Stavba kostola priniesla vo vojnových časoch nemalé ťažkosti. Museli sa popasovať najmä so statikou, ktorú zrejme narušilo bombardovanie Hlavnej vlakovej stanice v roku 1945.
Vysoká veža ustúpila Slavínu
Kostol sa hrdo týčil nad Bratislavou a jeho 50 metrov vysokú vežu so svietiacim krížom bolo vidieť už z diaľky. Kostol dostavali v roku 1947, posvätený bol v októbri 1948.
„Nový kostol je monumentálnou budovou Bratislavy. Veža je vysoká 50 metrov a čnie nad mestom ako biely ukazovák upozorňujúci na nebeské výšiny k trónu Najvyššieho. Z veže do širokého okolia bude svietiť helio-neonom osvetlený kríž. Biela kazetová klenba kostola sa týči do výšky 16,75 metra. Monumentalitu kostola vyjadrujú tiež moderné vysoké okná,“ písalo sa v dobovej tlači tesne po dokončení stavby.
Vysoká 50-metrová veža z kostola na Kalvárii však musela ustúpiť nerušenému pohľadu na Slavín. V roku 1959 ju rozobrali. Spočiatku plánovali znížiť jej výšku o polovicu, neskôr musela pamätníku padlým sovietskym vojakom ustúpiť celá.
